Na Marse by mohla byť voda v kvapalnom stave, hovoria vedci. Prišli s dôkazmi, ktoré ich tvrdenia podporujú
Vedci z University of Cambridge pomocou špeciálnych metód a dostupných dát zistili, čo sa skutočne ukrýva pod polárnymi čiapočkami červenej planéty.
Už je viac-menej jasné, že Mars pred niekoľkými miliardami rokov vyzeral úplne inak, než je tomu dnes. Niektorí vedci si dokonca dovoľujú tvrdiť, že prívlastok modrá planéta mohol získať oveľa skôr ako Zem. Rieky, jazerá, oceány, no hlavne hustejšia atmosféra, to všetko mohlo existovať na planéte krátko po jej vzniku. Výskumníkom z University of Cambridge sa podarilo objaviť ďalšiu stopu v prospech vody na Marse, ktorá by sa na planéte mohla nachádzať aj dnes.
Nový výskum sa zameral na polárne čiapočky planéty. Pomocou laserového výškomeru hľadali drobné rozdiely vo výške polárnej čiapočky. Dáta následne dali spracovať počítačovému modelu, ktorý im povedal, ako by mohla voda pod povrchom čiapočiek ovplyvniť ich povrch. Výsledky tohto merania sa zhodujú s predchádzajúcimi radarovými meraniami, ktoré pôvodne len naznačili možnosť existencie vody pod ľadovým povrchom.
Predchádzajúci objav nebol úplne jednoznačný, preto sa vo vedeckej komunite strhla debata o tom, či sa možno na výsledky radaru spoľahnúť. Niektorí tvrdili, že vzniknutý signál, hoci sľubný, nebol dielom vody.
Nová štúdia prináša prvé priame dôkazy, za použitia inej, než radarovej techniky, že sa pod povrchom ľadových čiapočiek naozaj voda nachádza.
„Spojenie topografických dôkazov, počítačového modelovania a radarových dát, zvyšujú pravdepodobnosť existencie vody aspoň v jednej časti polárnej čiapočky na Marse,“ vysvetľuje vedúci výskumu, Neil Arnold.
Voda alebo nie?
Polárne čiapočky Marsu sa síce podobajú na tie, ktoré má aj naša planéta, no s jedným zásadným rozdielom. Pod polárnymi čiapočkami Zeme sa nachádzajú vodné kanály a jazerá, zatiaľ čo tie na Marse sa považovali za úplne zamrznuté. Inak sa o nich začalo rozmýšľať až v roku 2018, po analýze dát sondy Mars Express.
Neprehliadnite
Ako už bolo spomenuté, objav so sebou priniesol istú dávku kontroverzie. Radarové pozorovania totiž odhalili reflektívny materiál, ktorý by síce mohol byť voda, no dal sa vysvetliť aj existenciou iných materiálov pod povrchom ľadových čiapočiek planéty. V rámci nového pozorovania si však vedci všimli 10 až 15 kilometrov dlhý zvlnený povrch. Následne zisťovali, či by toto zvlnenie mohlo byť vysvetlené existenciou tekutej vody pod povrchom ľadových čiapočiek.
Počítačový model prispôsobili na špecifické podmienky Marsu a následne simulovali rôzne procesy, ktoré prebiehajú v hlbších vrstvách ľadu. Výsledky jasne poukazujú na to, že zvlnenie s najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo kvôli existencii vody pod ľadom.
Spolu so všetkými dátami a pozorovaniami vedci naznačujú, že sa pod ľadovými čiapočkami Marsu nachádza voda v kvapalnom skupenstve. Vedci vysvetľujú, že vďaka kvalite dát, ktoré im zasielajú nielen sondy, ale aj pristávacie moduly, dokážu s veľkou presnosťou popísať podmienky prebiehajúce na červenej planéte.
„Kvalita údajov, ktoré sa vracajú z Marsu, z orbitálnych satelitov, ako aj z pristávacích modulov, je taká, že ich môžeme použiť na zodpovedanie skutočne zložitých otázok o podmienkach na a dokonca aj pod povrchom planéty pomocou rovnakých techník, aké používame aj na Zemi,“ uviedol Arnold. „Je vzrušujúce používať tieto techniky na zisťovanie vecí o iných planétach, ako je tá naša.“, uzatvoril.
Komentáre