Mars mohol byť modrou planétou skôr ako Zem: Bol však vhodnejším pre život? Štúdia prekvapuje!
V rámci nového výskumu inštitút SETI prináša nezvyčajný obraz dnes už vyprahnutej planéty.
Nový výskum naznačuje, že planéta Mars sa už „narodila“ s hustou atmosférou a vodou, čo umožnilo existenciu oceánov počas prvých miliárd rokov evolúcie planéty, informuje inštitút SETI. K výsledkom sa vedci dopracovali vďaka modelu popisujúcemu evolúciu marťanskej atmosféry.
Model prepája vysoké teploty z doby, keď Mars vznikol a jeho povrch bol z veľkej časti roztavený, s formáciou prvých oceánov a hustej atmosféry. Model naznačuje, že si červená planéta mohla prejsť podobným procesom ako Zem. Vodná para v atmosfére sa koncentrovala do nižších častí atmosféry, kde kondenzovala a vytvárala oblaky. Molekulárny vodík nekondenzoval, preto sa presunul do vyšších častí atmosféry a nakoniec unikol do vesmíru.
Model dokázali prepojiť s dátami, ktoré získal vedecký prístroj Mars Science Laboratory, ktorý sa nachádza na roveri Curiosity. Autori novej štúdie veria, že veda prehliadala kapitolu v evolúcii Marsu, ktorá sa odohrávala takmer okamžite po vzniku planéty. Aby dokázali vysvetliť dostupné dáta, atmosféra planéty musela byť najmenej tisíckrát hustejšia ako atmosféra dnešného Marsu. Zároveň uvádzajú, že sa skladala primárne z molekulárneho vodíku.
„Ide o významný objav. V hustých prostrediach sa molekulárny vodík považuje za mimoriadne silný skleníkový plyn,“ vysvetľuje Kaveh Pahlevan, vedec inštitútu SETI.
Pahlevan predpokladá, že tieto podmienky umožnili vznik teplého, možno až horúceho oceánu. Ten sa na povrchu planéty udržal niekoľko miliárd rokov, kým sa molekulárny vodík z atmosféry nevytratil do vesmíru. Mars tak mohol byť prvou modrou planétou, ešte pred vznikom Zeme, naznačujú vedci. Rover Curiosity študoval približne 3-miliárd rokov starú vzorku ílu, ktorá naznačovala niečo pozoruhodné. Pomer deutéria a hélia vo vzorke presahoval trojnásobok hodnoty, ktorú môžeme namerať v oceánoch Zeme.
Vhodnejší pre život než Zem?
To vedcom napovedá, že oceány Marsu museli ešte pred vznikom vzoriek koncentrovať deutérium (pozn. redakcie: ťažší izotop vodíka), relatívne k vodíku. Jediný proces, vedúci k tomuto scenáru je strata ľahšieho izotopu vodíka do vesmíru. Ak by atmosféra Marsu obsahovala množstvo molekulárneho vodíku už v čase vzniku, potom by výsledky modelu zodpovedali pozorovania.
Neprehliadnite
„Naša práca je prvým publikovaným modelom, ktorý prirodzeným spôsobom reprodukuje dáta získane inými misiami. Vďaka tomu môžeme sebavedomo tvrdiť že náš scenár atmosférickej evolúcie Marsu zodpovedá tomu, čo sa dialo v prvých momentoch evolúcie planéty,“ vysvetľuje Pahlevan.
Inštitút SETI sa zameriava hlavne na hľadanie života mimo Zeme. Vedci vysvetľujú, že atmosféry s množstvom molekulárneho vodíku sú dôležité pre ich misiu. To dokázali už experimenty z počiatku 20. storočia. Podľa nich prebiotické molekuly vznikajú ľahšie v atmosférach bohatých na molekulárny vodík. Štúdiu uzatvárajú tým, že mladý Mars bol teplejšou verziou dnešného mesiaca Titan, ktorý obieha okolo plynného obra Saturn. Zároveň mohol byť rovnako prívetivý pre život ako mladá Zem, ak nie o niečo prívetivejší.
Komentáre