Webbov vesmírny ďalekohľad obracia oči k červenej planéte: Pozrite sa na Mars v jedinečnej perspektíve
Webb opäť ukazuje, že dokáže vidieť nielen na okraj vesmíru, no zvládne preskúmať aj našu Slnečnú sústavu.
Začiatkom tohto mesiaca, presnejšie 5. septembra, Webbov vesmírny teleskop zachytil prvé zábery a spektrálne dáta Marsu, informuje americká vesmírna agentúra NASA. Zábery ponúkajú jedinečnú perspektívu planéty a dopĺňajú dáta zachytené sondami na orbite a rovermi.
Webbov teleskop leží približne 1.5-milióna km od Zeme v libračnom bode 2. V sústave dvoch telies, v tomto prípade Zeme a Slnka, existuje niekoľko libračných bodov, v ktorých si môže objekt udržiavať od oboch telies konštantnú vzdialenosť. Webbov teleskop prakticky obieha okolo prázdneho priestoru. Nedávno svoje oko upriamil aj na červenú planétu a vďaka rozlíšeniu jeho prístrojov priniesol kľúčové dáta pre študovanie krátkodobých fenoménov. Medzi ne sa radia púštne búrky, zmeny ročných období, ale aj prechod z dňa do súmraku a noci.
Mars sa z kozmického hľadiska nachádza relatívne blízko. Na oblohe ide o jeden z najjasnejších objektov, ktorý žiari jasne nielen vo viditeľnom spektre, ale aj v tom infračervenom, na ktoré sa špecializuje Webbov teleskop. Zároveň toto pozorovanie predstavovalo problém. Senzory Webbovho teleskopu boli navrhnuté na zachytenie neuveriteľne jemného svetla tých najvzdialenejších galaxií vo vesmíre. Keď sa pozrel na Mars, infračervené svetlo by teleskop oslepilo, nebyť špeciálnych pozorovacích techník.
Vedci si museli s oslepujúcou infračervenou žiarou poradiť tým, že nastavili mimoriadne krátku expozíciu, teda len časť svetla na senzory dopadla. Získané dáta neskôr spracovali pomocou špeciálnych analytických techník.
Mars v infračervenom spektre
Webbov vesmírny teleskop sa zameral na východnú hemisféru planéty a vytvoril dva zábery v rozdielnych vlnových dĺžkach. Zábery zachytil vedecký prístroj NIRCam (pozn. redakcie: Near-Infrared Camera). Vpravo hore môžete vidieť záber vo vlnovej dĺžke 2.1 mikrónov a zobrazuje odrazené slnečné svetlo. Odhaľuje detaily povrchu planéty podobne, ako by sa dali vidieť vo viditeľnom spektre. Tento záber zachytáva kráter Huygens, sopečný región Syrtis Major a Hellas Basin.
Neprehliadnite
Druhý záber vpravo dole, vznikol vo vlnovej dĺžke 4.3 mikrónov a zachytáva termálnu emisiu planéty, teda to, ako planéta stráca teplo. Najjasnejší región značí miesto, kde je Slnko takmer nad hlavou. Môžete si všimnúť ale aj to, že planéta stráca teplo bližšie k pólom. Teplota nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim výsledný záber, vysvetľuje NASA. Svetlo prechádza cez atmosféru Marsu a časť z neho skončí absorbovaná oxidom uhličitým. Všimnúť si to môžeme pri regióne Hellas Basin. Na zábere sa javí o niečo chladnejšie ako okolie práve kvôli tomuto efektu.
Okrem infračervených záberov Webb zachytil aj spektrálne dáta planéty. Tie pomôžu vedcom získať lepšiu predstavu o kompozícií povrchu a atmosféry Marsu. V budúcnosti tieto dáta využijú výskumníci na študovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi planéty. Zároveň budú pátrať po stopových plynoch v atmosfére. Medzi tieto plyny sa radí napríklad metán alebo chlorovodík.
Komentáre