Rover Curiosity mal tade len prechádzať: V tomto regióne Marsu objavili vedci krásy meniacej sa planéty
Medzi najnovšie objavy roveru patria dôkazy o výraznej klimatickej zmene, ktorou si Mars prešiel pred niekoľkými miliardami rokov.
Posledný rok strávil rover Curiosity presunom z regiónu bohatého na íly do regiónu, kde sa nachádza síran, čo je druh soli. V oboch prípadoch ide o regióny, ktoré prezradia viac dôkazov o existencii vody na planéte. Tá sa podľa teórií nachádzala na Marse pred niekoľkými miliardami rokov. Vedci z NASA však nedávno zistili, že aj región medzi týmito dvoma oblasťami je z vedeckého hľadiska mimoriadne zaujímavý.
Nedávne pozorovania totiž ukázali, že práve počas tohto presunu môže rover zistiť niečo viac o výraznej zmene podnebia, ktorou červená planéta prešla pred niekoľkými miliardami rokov. Ako vysvetľuje portál NASA’s JPL, ílové materiály vznikli v dobe, kedy kráterom Gale tiekla voda. Tá uložila sedimenty okolo základne päť kilometrov vysokej hory Mount Sharp. Po nej rover Curiosity pomaly stúpa. Pozorovania ukázali, že vo výškach sa vytvorili piesočné duny, priamo nad sedimentmi.
„Už nevidíme sedimenty, ktoré sme mohli vidieť nižšie na hore. Teraz môžeme pozorovať dôkazy o suchšom počasí, napríklad piesočné duny, pomedzi ktoré pretekali len malé potôčiky. Je to obrovská zmena oproti jazerám, ktoré na planéte existovali niekoľko miliárd rokov,“ vysvetľuje Ashwin Vasavada, pracujúci na misií Curiosity.
Prechodný región
Počas stúpania na horu Mount Sharp rover zaznamenáva čoraz menej ílu a začínajú sa objavovať sírany. Už čoskoro rover odoberie poslednú vzorku v takzvanej prechodovej zóne a presunie sa do ďalšieho regiónu. S poslednou vzorkou by však vedci mohli získať lepší prehľad o tom, ako sa menila chemická kompozícia povrchu planéty.
V zóne, v ktorej sa Curiosity momentálne nachádza, môžeme vidieť niekoľko jedinečných geologických úkazov. Kopce v tejto oblasti vznikali v suchom prostredí veľkých piesočných dún, ktoré sa postupom času spevnili. Medzi piesočnými dunami možno nájsť stopy sedimentov, ktoré podľa vedcov vznikli pôsobením malých jazierok alebo potôčikov tečúcich pomedzi duny. Dnes sedimenty vyzerajú ako šupinaté vrstvy skaly.
Situáciu komplikuje aj podzemná voda, ktorá počas histórie planéty niekoľkokrát ustúpila a opäť sa dostala na povrch. Vedci pracujúci s roverom Curiosity sa pokúšajú vytvoriť časovú os evolúcie Marsu.
Neprehliadnite
Čo sa týka samotného roveru, ten v auguste oslávi svoje 10. výročie. Hoci už na ňom poznať čas strávený prieskumom planéty, vo svojej misii pokračuje aj naďalej. 7. júna musel rover vstúpiť do núdzového režimu po tom, ako zaznamenal v jednom z prístrojov vyššiu teplotu, než by mala byť. Počas núdzového režimu sa vypnú všetky prístroje okrem tých najdôležitejších. To dáva technikom na Zemi čas vyhodnotiť situáciu a nájsť riešenie.
Rover už dnes pracuje normálne, no vedci sa stále pokúšajú prísť na to, čo sa mu stalo. Predpokladá sa, že rover vstúpil do núdzového režimu kvôli nepresným meraniam. Zabrať dostali aj kolesá roveru, no ich stav zatiaľ nie je natoľko vážny, aby bránil roveru v ceste na Mount Sharp.
Komentáre