Krátko po vzniku, Zem zdevastovala gigantická kozmická kolízia: Ako vyzerala naša planéta po zrážke s objektom o veľkosti Marsu?

Dnes vedci vedia, že krátko po vzniku sa naša Zem zrazila s protoplanétou o veľkosti Marsu. Táto protoplanéta sa nazýva Theia a vďaka nej dnes môžeme vidieť na oblohe náš Mesiac. Lenže ako vyzerali tieto dva objekty tesne po zrážke? Na túto otázku odpovedali vedci z University of Chicago.

Po kolosálnom impakte naša Zem vyzerala úplne inak, než dnes. Namiesto oceánov a kontinentov by ste na jej povrchu videli len jedno obrovské more magmy. Táto vrstva mala hĺbku niekoľko stoviek kilometrov a vytvorilo ju obrovské množstvo energie, ktoré bolo uvoľnené pri náraze dvoch telies. Vedci sa rovnako domnievajú, že časť jadra Theiai sa zmiešalo so zemským plášťom Zeme a skočilo ak nie v jadre, tak blízko neho. Myslia si to preto, simulácie ukázali, že plášť planéty bol o 1,5 percenta až 3,5 percenta hustejší ako zemský.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ťažko si predstaviť, ako by na takejto pekelnej planéte mohla existovať voda. Výskumníci si nie sú stále istí tým, či Zem v tomto evolučnom štádiu vodu mala, no ak áno, tá by existovala len v plynnom skupenstve v atmosfére.

Kolízia s protoplanétou Theia sa odohrala pred viac ako 4-miliardami rokov čo bolo obdobie, kedy Slnko žiarilo oveľa intenzívnejšie než dnes. Planéty boli bombardované UV žiarením, ktoré ničilo celé atmosféry. Postupom času sa ale naša planéta začala upokojovať a chladnúť. Vznikol pevný povrch a skrz sopečné erupcie Zem opäť získala atmosféru. V tomto bode sa na planétu prostredníctvom meteoritov a komét dostala aj voda spolu s ďalšími dôležitými látkami.

„Postupom času, keď sa magmatický oceán dostatočne ochladil, vytvoril pevný povrch, zemská atmosféra sa plnila plynmi zo sopečných erupcií, no tie spolu s vodou prichádzali pomocou komét a meteoritov, ktoré narážali do povrchu planéty.“, vysvetľujú vedci ranné „detstvo“ našej planéty.

Vychladnutie planéty bolo zároveň prvým krokom ku vzniku tektonických platní, obrovských kusov kôry, bez ktorých by podľa mnohých nemohol život na Zemi vzniknúť. Pohyb platní totiž uvoľňuje oxid uhličitý a rovnako ho aj sťahuje z atmosféry. Vďaka tomu Zem získala stabilný uhlíkový cyklus, stabilné teploty a podmienky pre rozvoj života.

Neprehliadnite

Týchto 5 funkcií, ktoré pravdepodobne aktívne nepoužívate, vám zbytočne míňajú batériu smartfónu

Ako vyzeral Mesiac?

Kolízia s protoplanétou Theia bola dejom, ktorý viedol k formácii našej prirodzenej družice. Počas nárazu sa do vesmíru uvoľnilo množstvo materiálu, ktorý začal obiehať Zem podobne ako prstence Saturnu. Postupom času sa z tohto materiálu stal Mesiac.

Ak sa dnes pozrieme na našu prirodzenú družicu, uvidíme pustú šedivú krajinu. Vedci sa ale domnievajú, že väčšinu času bol Mesiac prekvapivo geologicky aktívny. To znamená okrem iného aj sopečnú činnosť. Rovnako ako Zem, aj Mesiac začal ako guľa roztavených kovov a horniny. Rovnako ako naša planéta, aj Mesiac postupne vychladol, no namiesto tektonických platní jeho kôru tvorí celistvý kus živca. Tento minerál tvorí svetlé regióny Mesiaca.

Tmavé moria tvorí čadič, ktorý na povrch Mesiaca prenikol cez sopečnú činnosť, ktorá pokračovala aj po vychladnutí družice. Najstaršie čadičové moria sú staré len 1,1-miliardy rokov čo znamená, že na Mesiaci explodovali sopky ešte v čase, keď sa na Zemi vytvorili prvé formy života. Mesiac sa v minulosti nachádzal oveľa bližšie.

Keď vznikol, od Zeme sa nachádzal len 22-tisíc km. Dnes sa od nás nachádza 384-tisíc km.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy