Platňová tektonika robí našu Zem jedinečnou: Nie je však až taká dôležitá pre život, ako sme si mysleli

Ak vylúčime túto jedinečnú charakteristiku, vo vesmíre by sa mohlo nachádzať oveľa viac obývateľných planét, než sme mysleli.

Aké planéty sú vhodné pre život?
Zdroj: NASA

Platňová tektonika je séria procesov, ktoré sa dejú v najvrchnejšej časti Zeme v zemskej kôre. Podľa tejto teórie sa zemská kôra skladá z astenosféry, vrstvy ktorá je vo vyššej časti plastická, no hlbšie vplyvom tlaku pevná. Na nej „pláva“ litosféra, ktorá je rozlámaná na viacero veľkých a niekoľko menších platní. Dlho sa predpokladalo, že platňová tektonika je jednou z podmienok obývateľného sveta.

Štúdia z roku 2018 však predpokladá, že prítomnosť platňovej tektoniky možno vylúčiť pri pátraní po obývateľných planétach. Ich práca zároveň naznačuje, že vo vesmíre sa tým pádom nachádza oveľa viac svetov s vhodnými podmienkami pre život. Vedci hľadajú vo vesmíre planéty, ktoré by mali v atmosfére oxid uhličitý. Hoci ide o skleníkový plyn, do určitej miery môže stabilizovať podmienky na planéte tak, aby mal život dostatok času na vývoj.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Sopečná činnosť uvoľňuje do atmosféry rôzne plyny a prostredníctvom zvetrávania sa oxid uhličitý sťahuje z atmosféry do hornín a sedimentov. Ide o uhlíkový cyklus, dva procesy, ktoré udržiavajú oxid uhličitý v určitej hladine, čo zabezpečuje stabilitu podnebia planéty,“ vysvetlil Bradford Foley, jeden z autorov výskumu.

Stabilné podmienky

Väčšina sopiek na Zemi leží na hranici tektonických platní. Dlhú dobu preto vedci predpokladali, že sú dôležité pre život. Keď sa dve tektonické platne stretnú, môže nastať takzvaná subdukcia, teda proces, pri ktorom sa jedna platňa zatlačí hlbšie pod druhú. Tento proces môže pomôcť uhlíkovému cyklu tak, že uhlík zatlačí do zemského plášťa.

Planéty bez tektonických platní sú jedným súvislým plátom, ktorý sa nadnáša na planetárnom plášti. Vo vesmíre sa nachádza oveľa viac takýchto telies, než svetov s tektonickými platňami. Zem je stále jedinou planétou, o ktorej vieme, že má tektonické platne.

Autorov štúdie ale zaujímalo, koľko tepla by si mohla planéta zachovať ak by tektonické platne nemala. Životný cyklus planéty zisťovali na základe jej teplotného rozpočtu. Keď planéta vzniká, v hlbších vrstvách sa ukrýva nejaké teplo spolu s prvkami, ktoré teplo vytvárajú, keď sa rozpadajú. Na Zemi sa rozpadá napríklad urán, z ktorého vzniká teplo a tórium.

Čo robí planétu vhodnú pre život?

Podarilo sa im zistiť, že aj planéty bez tektoniky môžu udržať stabilné podmienky pre život, a to aj niekoľko miliárd rokov. V najextrémnejších prípadoch planéty ostanú obývateľné približne 4-miliardy rokov, čo je približne vek našej Zeme.

„Aj na planétach bez tektonických platní existuje sopečná činnosť. Tá je však spravidla o niečo kratšia,“ tvrdil Andrew Smye, druhý autor štúdie.

Zároveň sa ukázalo, že aj na týchto planétach sa môže oxid uhličitý dostať do atmosféry z hlbších vrstiev planéty. Zároveň existuje jemná hranica, kedy planéta do atmosféry uvoľňuje dostatočné množstvo oxidu uhličitého. Ak by ho uvoľňovala príliš, uhlíkový cyklus by ho nevedel sťahovať z atmosféry preč, čím by udržiaval mierne podnebie vhodné pre život.

Na záver autori uviedli, že veľkosť planéty a jej prvotná kompozícia možno považovať za lepšie indikátory pre obývateľnosť planéty.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre