Jedna lebka mala potenciál zmeniť našu evolučnú históriu: Objav nového predka rozpútal vášnivú diskusiu
Minuloročná štúdia popísala lebku objavenú v 70. rokoch ako nového predka človeka. Situácia však môže byť iná, ako sa zdá.
Pred viac ako 600-tisíc rokmi žil v dnešnej Etiópii druh Homo bodoensis, ktorý bol až do minulého roku nepoznaný druh človeka, ktorý roztrieštil predstavy o našom evolučnom rodokmeni, píše portál Natural History Museum.
Lebka sa našla ešte v 70. rokoch minulého storočia, no vedecky ju popísali autori štúdie z roku 2021. Tí tvrdili, že tento druh človeka je priamym predkom Homo sapiens, čím nahradil dva druhy, ktoré tento titul držali predtým. Autori považovali tieto dva druhy, Homo heidelbergensis a Homo rhodensis za nedostatočne definované. Štúdiu viedla Mirjana Roksandic, ktorá hovorí že určenie predka moderného človeka je potrebné na to, aby sme o histórii získali jasnejší obraz.
„Lebka pochádza z obdobia stredného pleistocénu, no hovoriť o evolúcii človeka počas tohto obdobia je takmer nemožné, pretože neexistujú termíny, ktoré by zachytávali geografickú variáciu našich predov,“ vysvetľuje Roksandic.
Autorka štúdie chcela ujasniť situáciu ohľadom evolúcie našich predkov, no s jej prístupom nesúhlasil Chris Stringer, vedec z Natural History Museum, ktorý sa ale na výskume nepodieľal. Podľa neho minuloročná štúdia nevyriešila problémy, ktoré sa vyriešiť pokúšala.
„Radiť druh Homo bodoensis ako priameho predka Homo sapiens má svoje problémy. Tvar jeho lebky je iný, ako pri predkoch moderného človeka,“ tvrdil Stringer.
Evolučný chaos
Problému nepomohol ani fakt, že jeden z autorov štúdie publikoval aj ďalšiu prácu, v ktorej za priameho predka Homo sapiens označil inú fosíliu objavenú v Číne. Evolúcia človeka sa považuje za mimoriadne komplexný proces, ktorý sa začal ešte pred 6-miliónmi rokov, keď sa naši najskorší predkovia oddelili od šimpanzov. Od tohto momentu sa uberala rôznymi smermi.
Naši prvotní predkovia sa neskôr vyvinuli do australopitekov, pri ktorých sa začali formovať črty, ktoré neskôr človeka definovali. Najznámejším australopitekom je fosília Lucy. Situácia okolo australopitekov nie je zatiaľ jasná. Mnohí vedci veria, že práve z nich vznikli prvé druhy človeka, Homo erectus.
Neprehliadnite
Človek vzpriamený sa objavil pred približne 2-miliónmi rokov a ten sa už na nás podobal podstatne viac. Antropológovia veria, že človek vzpriamený dokázal vyrábať jednoduché nástroje a možno si dokázal aj uvariť potravu. Homo erectus existoval približne 1,5-miliónov rokov. Neskôr sa od neho oddelil druh Homo antecesor, ktorý sa ďalej rozvetvil ešte pred rozdelením Homo sapiens a Homo neanderthalensis. Toto evolučné obdobie je však predmetom vedeckých diskusií.
Obdobie stredného pleistocénu pred 774 až 129-tisíc rokmi sa vyznačuje tým, že vedci nemajú jasnú predstavu o tom, ako nakoniec vznikol človek rozumný. Predpokladá sa, že počas tohto obdobia vznikli dva druhy, Homo heidelbergensis a Homo rhodensis. Tieto druhy sa niekedy považujú za priameho predka Homo sapiens, inokedy za vetvu na rodokmeni.
Vedci priznávaj, že neistota okolo evolúcie vychádza z toho, že druh Homo heidelbregensis popísali na základe jednej čeľuste. Od približne 80. rokov sa však začal používať v oveľa širšom spektre.
„Súhlasím s tým, že heidelbergensis sa používal už príliš dlho ako všeobecný pojem, no autorka štúdie nemôže zrušiť meno celého druhu len preto, lebo sa jej to nepáči,“ tvrdí Stringer.
Vedecké debaty ohľadom evolučnej histórie človeka pokračujú aj dnes a pravdepodobne budú ešte nejakú dobu.
Komentáre