Vzácna 10 miliónov rokov stará fosília odkrýva nový pohľad na ľudskú evolúciu
História toho ako sme sa postavili na dve nohy môže byť oveľa komplikovanejšia, než sa spočiatku zdalo.
Evolúcia nášho druhu je stále predmetom aktívnej štúdie. Ako sme sa vyvinuli od našich prvotných predkov až po moderných a rozumných ľudí vedcom prezrádzajú mnohé fosílie a jedna z nich, objavená v roku 2019, otvorila novú evolučnú kapitolu, informuje University of Missouri.
Neďaleko maďarskej obce Rudabánya ležala 10-miliónov rokov fosília predka s názvom Rudapitekus predka človeka, ktorý bol po prvýkrát objavený v roku 1965. Vedcom sa podarilo objaviť panvovú kosť, ktorá sa považuje za jeden z najlepších nálezov, no nestáva sa často, že by sa zachovala. Po preskúmaní panvy antropológovia zistili, že chôdza po dvoch nohách má hlbšie korene, než sa spočiatku predpokladalo.
Končatiny, čeľusť a zuby nasvedčujú, že bol Rudapitekus príbuzný moderných afrických opíc a človeka, no vedcov zarazilo, že tieto ostatky objavili v Európe. Objav panvy však antropológom umožnil študovať jeho pohyb a postoj tela.
„Rudapitekus sa do väčšej miery podobal na opice. Pravdepodobne sa pohyboval po vetvách stromov podobne, ako to robia moderné primáty. Telo mal vzpriamené a šplhal s pomocou rúk. Od opíc sa však líšil tím, že mal spodnú časť chrbta o niečo flexibilnejšiu. To znamená, že mal schopnosť stáť vzpriamene, podobne ako človek,“ vysvetľuje Carol Ward, vedúca tímu, ktorý sa venoval analýze fosílií.
Nový pohľad na evolúciu človeka
Ward dodáva, že objav panvovej kosti môže zmeniť najzakladanejšiu otázku, akú sa vedci, venujúci sa skúmaniu evolúcie človeka, pýtajú.
„Možno by sme nemali hľadať odpoveď na to, prečo sa naši predkovia postavili na dve nohy, ale prečo sa nikdy nespustili na štyri,“ dodáva Ward.
Človek má dlhšiu a flexibilnejšiu spodnú časť chrbta, čo nám umožňuje stáť vzpriamene a efektívne chodiť po dvoch nohách. Ak by sme sa vyvinuli z afrických opíc, potom by si naša evolúcia vyžadovala naozaj veľké zmeny, aby sa nám spodná časť chrbta predĺžila a panva skrátila. Ak by sme sa však vyvinuli z predkov, podobných druhu Rudapitekus, potom by bola naša evolučná cesta priamočiarejšia.
Neprehliadnite
„Rudapitekus mal oveľa flexibilnejší trup než dnešné africké ľudoopy, pretože bol oveľa menší – bol len o veľkosti stredného psa. Tento objav sa radí k ďalším dôkazom o tom, že naši ľudskí predkovia mali odlišnú stavbu tela, než opice,“ vysvetľuje Ward.
Objavené fosílie Rudapiteka nepriniesli vedcom kompletnú kostru tohto druhu. Tú museli rekonštruovať pomocou špeciálnych modelovacích techník. Následne porovnali tvar kostry s modernými živočíchmi. Autori výskumu sa v ďalších krokoch štúdie venovali 3D modelovaniu druhu, aby zistili ako sa pohyboval. Na základe toho sa dozvedia viac o predkoch nielen ľudí, ale aj afrických opíc. V ďalších štúdiách vykonajú aj 3D analýzy ďalších častí tela, ktoré sa im podarilo objaviť.
Komentáre