Evolúcia našich predkov sa v určitom bode komplikuje: Krížiť sa mohlo viacero druhov medzi sebou vrátane jedného neznámeho
Nový výskum prináša ďalšie dôkazy o krížení rozdielnych druhov Homo, pričom narazil aj na záhadný druh.
Evolúcia človeka mohla byť o niečo komplikovanejšia, než sa spočiatku zdalo. Objavujú sa výskumy, ktoré naznačujú možnosť kríženia medzi niekoľkými druhmi našich predkov. Viac svetla do problému prináša aj výskum z University of Berkeley.
Spočiatku sa počítalo s možným krížením druhov Homo sapiens a Neandertálcov, no zatiaľ najúplnejšia sekvencia neandertálskeho genómu ukazuje, že krížiacich sa druhov bolo viac, najmenej štyri. Medzi nimi sú Homo sapiens, Homo denisova, Homo neanderthalensis a neznámy druh človeka. Kosť, z ktorej dokázali genóm analyzovať sa datuje 50-tisíc rokov do minulosti a poukazuje na pomerne dlhú históriu kríženia.
Výskum naznačuje, že Neandertálci a Denisovania sú mimoriadne príbuznú druhy. Ich spoločný predok sa oddelil od predka moderného človeka pred približne 400-tisíc rokmi. Denisovania a Neandertálci sa oddelili pred 300-tisíc rokmi. Hoci tieto dva druhy postupne vymreli, ich genetická stopa ostáva v DNA moderných ľudí, pretože dochádzalo ku kríženiu druhov. Predpokladá sa že až 2,1% genómu moderného človeka môžu byť vystopované späť k Neandertálcom.
Aj Denisovania zachovali svoje stopy, no len na určitých ázijských alebo ostrovných populáciách. Aborigéni – pôvodní obyvatelia Austrálie, populácie na Novej Guinei, či ostrovoch v Pacifiku, majú až 6% génov Denisovanov. Vnútrozemské populácie Číny ako aj Indiáni, majú približne 0.2% génov Denisovanov.
Denisovania sa však krížili aj so záhadnou skupinou predkov človeka, ktorá obývala územie Eurázie. Predpokladá sa, že sa oddelila od ostatných predkov pred približne miliónom rokov. Táto zvláštna skupina by mohla byť Homo erectus.
Neprehliadnite
„V rámci našej štúdie postupne odhaľujeme, že história človeka a celkovo homininov bola počas týchto období mimoriadne komplikovaná,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, profesor Slatkin z University of Berkeley.
Incest medzi našimi predkami?
Kosť ktorú vedci v rámci svojho výskumu analyzovali patrila žene, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou potomkom príbuzných ľudí. Autori štúdie predpokladajú, že jej rodičmi mohli byť nevlastní súrodenci, ktorí zdieľali rovnakú matku. Vysvetľujú, že populácie Neandertálcov a Denisovanov boli relatívne malé, preto k príbuzenským vzťahom dochádzalo častejšie, než pri našich modernejších predkoch.
Vedcom sa podarilo nájsť najmenej 87 génov, ktoré sa v prípade moderných ľudí výrazne líšia od primitívnejších predkov. Autori štúdie predpokladajú, že prostredníctvom týchto génov nájdu charakteristiky, ktoré nás odlišujú od populácií, ktoré vymreli.
Nanešťastie táto úloha nie je tak jednoduchá. Neexistuje gén, ktorý by im povedal, že slúžil na vývoj jazyka. Napriek tomu vedci môžu získať aspoň nejakú predstavu o tom, akými zmenami si modernejší predkovia prešli. Naznačujú však, že tieto zmeny budú s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi malé.
Čo sa týka kríženia rôznych druhov homininov, vedci stále nemajú jasnú odpoveď na to, v akej škále prebiehalo. Mohlo sa stať, že sa druhy krížili iba raz, ak sa náhodou priplietla skupinka Neandertálcov medzi moderných ľudí. Zároveň je však možné aj to, že tieto druhy žili vedľa seba a ku kríženiu dochádzalo pravidelne.
Komentáre