Jeden z najstarších príkladov umenia nám ukazuje prastarú kultúru našich predkov
Výskumníci v roku 2017 objavili 38-tisíc rokov starý kus kameňa, ktorý nám poskytuje pohľad do životov našich predkov.
38-tisíc rokov starý vytesaný obraz sa považuje za jeden z najstarších dôkazov umenia, aký archeológovia objavili na území západnej Eurázie. V roku 2017 výskumníci z New York University publikovali štúdiu, ktorá priblížila život moderného človeka v danom období.
Ako vysvetlili autori, dielo vzniklo v momente, keď sa prví moderní ľudia dostali do Európy a presúvali sa smerom na západ a sever. Bližšie približuje kultúru Aurignacien, ktorá existovala pred 43-tisíc rokmi a zanikla pred 33-tisíc rokmi. Ako môžete vidieť, moderný človek do kusu kameňa vyrezal kresbu kravy, ktorá je obklopená radmi bodiek.
Umenie je podľa autorov štúdie oknom do životov a rozmýšľania ľudí, ktorí ho vytvorili. Obzvlášť nález Arugnacienského umenia vedcom poskytuje lepší obraz o spoločnosti, ktorú naši predkovia vytvorili.
„Keď moderní ľudia opustili Afriku, usídlili sa v západnej a strednej Európe. Ich umenie nesie spoločný výraz, no vynikajú rôzne regionálne charakteristiky, podľa toho kde konkrétne umenie vznikalo. Umenie a rôzne ornamentné vzory sú znakmi sociálnej identity na regionálnej, spoločenskej, ale aj osobnej úrovni,“ vysvetľuje Abri Blanchard, jeden z autorov štúdie.
Najstaršie jaskynné maľby
Objav sa radí k jedným z najstarších dôkazov umenia našich predkov, no nie je najstarším. V roku 2018 objavili vedci z University of Southampton maľby, ktoré sa datujú neuveriteľných 64-tisíc rokov do minulosti. Autormi boli s najväčšou pravdepodobnosťou Neandertálci, najbližší predok človeka. Maľby sú silným dôkazom toho, že Človek neandertálsky nebol primitívnym jaskynným mužom, ako sa často vyobrazuje. Vznikli 20-tisíc rokov pred príchodom moderného človeka na územie Európy.
Objavili ich v troch španielskych jaskyniach. Na stenách si výskumníci všimli maľby zvierat, no aj rôzne usporiadaných bodiek a geometrických tvaroch. Autori výskumu naznačovali, že Človek neandertálsky mal podobné umelecké zmýšľanie ako moderní ľudia. Svoje myšlienky dokázali vyjadriť symbolicky.
Neprehliadnite
Jaskynné maľby a umenie ako také, sa považuje za dielo moderného človeka, teda druhu Homo Sapiens. Už v minulosti sa však uvažovalo o tom, že umelecké sklony mohli mať aj iné druhy, no nikdy sa nenašli dostatočne silné dôkazy. Na vine bola aj pomerne nepresná rádiokarbónová metóda. Najstarším maľbám určili vek na základe oveľa presnejšej uránovo-tórovej metódy.
„Konečne sme získali dôkazy o tom, že bol Človek neandertálsky oveľa sofistikovanejším druhom, než sa spočiatku predpokladalo,“ vysvetlil doktor Chris Standish z University of Southampton.
Vo všetkých troch jaskyniach sa nachádzali červené alebo čierne maľby. Ako sme už spomenuli, na stenách sa objavili zvieratá, geometrické tvary, bodky, no našli sa aj odtlačky rúk. Všetko je dôkazom toho, že Neandertálci si dokázali namiešať svoje pigmenty a vedeli si aj vhodne zvoliť miesto na maľbu.
Vedci objavili množstvo ďalších artefaktov, ktoré poukazujú na umelecké a symbolické cítenie našich predkov. Okrem malieb a rytín sa našli stovky zvieracích zubov, ulít, či slonovinových artefaktov. O ich význame však možno častokrát len špekulovať.
Komentáre