Jadrová zima bude ešte krutejšia, než sme predpokladali: Modely spred 40 rokov mohli dôsledky jadrovej vojny podceniť
Modely spred 40 rokov výrazne podcenili, aký dopad na planétu bude mať jadrová vojna. Vyhnúť by sme sa jej mali za každú cenu.
Konflikt na Ukrajine so sebou priniesol niečo, čo ľudstvo nezažilo od konca studenej vojny, riziko jadrovej vojny. Napätie medzi krajinami síce rastie, no musíme hneď uviesť na správnu mieru, že je len minimálna šanca, že sa hrozby Ruska skutočne naplnia a vzduchom poletia jadrové hlavice. Už len fakt, že sa takáto možnosť objavila však stačí na to, aby bol celý svet v pozore.
Minulý rok sa bývalý šéf ruskej vesmírnej agentúry Roscosmos, Dmitry Rogozin cez Telegram vyjadril, že Rusku by trvalo približne 30 minút, aby jadrovými zbraňami zničili všetky štáty NATO. No i v posledných mesiacoch sme mohli byť svedkami podobných vyhlásení Medvedevom. Ale situácia sa medzičasom o niečo ukľudnila, no začiatkom tohto roka uzrela svetlo sveta zaujímavá štúdia. V období najväčšieho rizika jadrovej vojny za posledných 40 rokov len málokto naozaj vie, čo je to jadrová zima.
Dôsledky jadrového konfliktu
Za touto štúdiou stáli vedci z University of Cambridge. Ak by ľudstvo podľahlo tlaku a začalo po sebe „hádzať“ jadrové zbrane, výbuchy a následné radiačné zamorenie by boli našimi „najmenšími“ problémami. Odhaduje sa, že ak by počas jadrovej vojny vybuchol len zlomok arzenálu, škody na životoch by okamžite naskočili na milióny. Veľa obývaných oblastí by zamorila radiácia. Tá by spôsobila ďalšie obrovské straty na životoch a zároveň by ovplyvnila niekoľko nasledujúcich generácií.
Po vojne by totiž nastala takzvaná jadrová zima. Pod tou sa rozumejú klimatické zmeny spôsobené detonáciou obrovského množstva jadrových zbraní. Tá totiž uvoľní obrovské množstvo látok, ktoré odrážajú slnečné žiarenie. Znamená to, že Slnko neprenikne na povrch planéty, teploty sa drasticky znížia a vymrú nielen rastliny, ale aj mnohé živočíšne druhy. Jadrová zima by mohla trvať približne desať rokov.
Portál The Conversation informuje o novej štúdii, ktorá varuje že jadrovej zime by sme mohli čeliť už pri výrazne nižšom počte odpálených jadrových zbraní. Výskumníci zo Spojených štátov a bývalého Sovietskeho Zväzu už v minulosti potvrdili, že obývané a priemyselné oblasti by vyprodukovali viac dymu ako rovnaká rozloha horiaceho lesa. Do atmosféry by sa teda uvoľnila globálna vrstva smogu, ktorá by blokovala Slnko. Povrch planéty by sa teda rapídne ochladil.
Neprehliadnite
Klimatické modely naznačovali, že počas jadrovej zimy by mohli teploty na celom svete klesnúť až o desať stupňov Celzia. Dnes máme k dispozícii presnejšie modely. Autori novej štúdie tvrdia, že hoci dnes nemáme funkčných až toľko jadrových zbraní, klimatické modely spred 40 rokov mohli dôsledok jadrovej vojny výrazne podceniť.
Počas vrcholu zbrojenia v polovici 80. rokov bolo na svete viac ako 65-tisíc jadrových zbraní. Dnes ich je „len“ 12-tisíc, pričom 4-tisíc z nich sú pripravené na použitie.
Riziko jadrovej zimy vedci výrazne podcenili
Ako nová štúdia naznačuje, v prípade jadrovej vojny by boli najväčšími hráčmi USA a Rusko. V prípade že by sa najhorší scenár vyplnil, po jadrovej vojne by sa oceán ochladil natoľko, že by odštartoval klimatické zmeny, ktoré by Zem uvrhli do „jadrovej doby ľadovej“. Mrazivé podmienky by trvali tisíce rokov.
„Modely ruských a amerických vedcov ukázali, že jadrová vojna by vyústila do jadrovej zimy, ktorá by bola mimoriadne deštruktívna pre všetok život na Zemi,..“
Výskumníci naznačujú, že aj „malá jadrová vojna“, napríklad medzi Indiou a Pakistanom, by mohla o život pripraviť 130-miliónov ľudí. Ďalšie 2,5-miliardy ľudí dokáže pripraviť o potravu na najbližšie dva roky.
„Vzhľadom na dnešnú vysokú úroveň jadrových rizík táto štúdia ukazuje, že regionálny konflikt využívajúci <1 % celosvetového jadrového arzenálu by mohol mať nepriaznivé dôsledky pre globálnu potravinovú bezpečnosť, ktoré v modernej histórii nemajú obdobu.“, uvádzajú výskumníci v publikovanej štúdii.
Zároveň však treba brať do úvahy, že použitie jadrových zbraní má obrovský potenciál eskalovať situáciu do globálneho jadrového konfliktu. Ak by nastal jadrový konflikt medzi USA, Európou a Čínou, zomrelo by 360-miliónov ľudí. Ďalších 5,3-miliárd ľudí by v priebehu nasledujúcich dvoch rokov hladovalo.
Riziko jadrovej vojny stále visí nad nami a dnes je dôležité, aby čo najviac ľudí vedelo o hrôzach, ktoré by so sebou mohol priniesť aj limitovaný jadrový útok. Základný záver štúdie je, že jadrový konflikt by mal ničivé klimatické následky.
Komentáre