SpravodajstvoVeda a výskum

Dopady jadrovej vojny medzi USA a Ruskom by boli katastrofálne pre celú Zem, hovoria vedci. Takéto sú odhady strát na životoch!

Vedci vypočítali, aké dopady by mala jadrová vojna na produkciu hlavných potravín.

Každý dnes vie, že jadrová vojna by bola pre ľudstvo katastrofou. Táto téma sa dostala po dlhšej dobe opäť na výslnie a dôvodom je invázia ruských vojsk na Ukrajine. Olej do ohňa priliali aj vyjadrenia popredných predstaviteľov Kremľa vrátane bývalého šéfa ruskej vesmírnej agentúry, ktorý ešte v máji uviedol, že Rusku by trvalo 30 minút, kým by boli zničené krajiny NATO. Nedávno túto tému rozvíril i generálny tajomník OSN, ktorý povedal, že sme len „jedno nedorozumenie“ od katastrofy.

Dopad jadrovej bomby (v závislosti od sily) by dokázal vymazať i väčšie mesto z povrchu Zeme v zlomku sekundy. Následky by boli ale oveľa väčšie, odhaľuje nedávno publikovaný výskum.

Jadrová vojna medzi Ruskom a USA by mala obrovské dopady

Štúdia odhalila, že jadrová vojna medzi USA a Ruskom by mala ďaleko väčšie dopady, ako si mnohí z nás mysleli.

„Údaje nám hovoria jednu vec: Musíme zabrániť tomu, aby sa niekedy stala jadrová vojna,“ povedal Alan Robock, významný profesor klimatickej vedy na Katedre environmentálnych vied na Rutgers University a spoluautor štúdie.

Vedci vypočítali, koľko sadzí a nečistôt blokujúcich slnko by sa dostalo do atmosféry z ohnivých búrok, ktoré by vznikli po výbuchu jadrových zbraní. Tieto údaje sa potom vložili do modelu komunitného zemského systému – nástroja na predpovedanie klímy, ktorý podporuje Národné centrum pre výskum atmosféry (NCAR).

Následne výskumníci vypočítali produktivitu hlavných plodín (kukurica, ryža, jarná pšenica a sója). Vedci tiež skúmali predpokladané zmeny na pastvinách hospodárskych zvierat a v globálnom morskom rybolove.

Podľa odhadov vedcov by sa celosvetová produkcia kalórií znížila po dobu najmenej troch až štyroch rokov o približne 90%. Pokles úrody by bol najvážnejší v krajinách strednej zemepisnej šírky, vrátane veľkých exportujúcich krajín, ako sú Rusko a USA. Takéto obmedzenia by mali ďalekosiahle dopady aj na krajiny v Afrike a Blízkeho východu, ktoré sú silno závislé od dovozu surovín.

Výpočty ďalej prezradili, že až 75% svetovej populácie by hladovala. Dokonca by nepomohlo ani to, ak by sme ako ľudia prestali plytvať potravinami. Podľa výpočtov by úspory kalórií boli malými. Vedci vypočítali, že v dôsledku jadrovej vojny v spojitosti s nedostatkom potravín, by zahynulo približne 5 miliárd ľudí.

Zistenia analytikov pritom odhalili, že potenciál narušiť distribúciu potravín majú aj menšie lokálne jadrové vojny. Dokonca aj 7-percentný globálny pokles úrody by prekonal najväčšiu anomáliu zaznamenanú od začiatku pozorovacích záznamov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo v roku 1961.

„Zákaz jadrových zbraní je jediným dlhodobým riešením. Päť rokov starú Zmluvu OSN o zákaze jadrových zbraní ratifikovalo 66 krajín, no žiadny z deviatich jadrových štátov.“, uzatvárajú svoju prácu vedci.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close