SpravodajstvoVeda a výskum

Dinosaury to mali spočítané ešte pred asteroidom: Štúdia našla, čo spúšťa masové vymierania života na Zemi

Práca je prvou svojho druhu, ktorej sa podarilo objaviť prepojenie masového vymierania života s dejom, ktorý môže zmeniť tvár Zeme.

Zem si v minulosti prešla niekoľkými masovými vymieraniami života. Najznámejších a najväčších je päť a menších okolo dvanásť. Posledné masové vymieranie sa odohralo na konci obdobia Kriedy, pred približne 66-miliónmi rokov. Spolu s dinosaurami prišlo o život približne 70% živočíšnych druhov.

Vedci z univerzity Berkeley vo svojom novom výskume poukazujú na to, že masové vymierania majú jednu vec spoločnú. Všetky sa odohrali po období obrovských sopečných erupcií, ktoré Zem polievali lávou a atmosféru zahlcovali toxickými plynmi stovky tisícov rokov. Niektoré najdlhšie obdobia vulkanizmu mohli trvať aj milión rokov.

Štúdia zároveň bližšie objasňuje katastrofu, ktorá zmiatla dinosaury z povrchu Zeme. Toto masové vymieranie sa síce spája s dopadom obrovského asteroidu, no už v minulosti geológovia objavili stopy vulkanickej činnosti, ktorá tejto apokalypse predchádzala. Počas dlhého obdobia sopečných erupcií sa do atmosféry uvoľňujú obrovské množstvá oxidu siričitého. Tie sa držia v atmosfére a zabraňujú Slnečnému svetlu preniknúť na povrch. Teploty sa drasticky znižujú a organizmy sa zmenám nedokážu prispôsobiť.

„Nepoznám štúdiu, ktorá by sa postavila k prepojeniu masívnych vymieraní života a obdobiam intenzívnej sopečnej činnosti tak, ako sa k tomu stavia táto práca. Tá sa pozerá na pomer, v akom sa erupcie odohrali a zároveň aj na to, ako rýchlo sa do atmosféry uvoľnili plyny, schopné zmeniť klímu planéty. Zdá sa, že práve na týchto faktoroch záleží, obzvlášť v prípade najväčších masových vymieraní života,“ tvrdí Paul Renne, riaditeľ geochronologického centra univerzity Berkeley.

Hranica masového vymierania

Vysvetľuje, že existuje akási hranica. Jej prekročením je masové vymieranie života viac ako isté, no pod ňou si planéta prejde miernymi výkyvmi podnebia, no tie nevyhubia niekedy aj viac ako polovicu života planéty. Zároveň naznačuje, že dinosaury spolu s inými druhmi, to mali spočítané dlho pred dopadom asteroidu. Náraz bol len akousi „ranou z milosti“.

„Výsledky našej práce jasne naznačujú vysokú pravdepodobnosť masového vymierania na hranici Kriedy a Paleogénu a to aj bez dopadu asteroidu Chixulub. Teraz to vieme dokázať aj na iných príkladoch,“ vysvetľuje Renne.

Neznamená to, že dopad približne desaťkilometrového asteroidu možno zanedbať. Chixulub situáciu na Zemi nepochybne zhoršil, no život to mal spočítané už pred jeho dopadom. Vedci zatiaľ nedokážu prepojiť jednu sopečnú erupciu s konkrétnym masovým vymieraním. Nová štúdia je však prvou svojho druhu, ktorá poukazuje na jasné prepojenie intenzívneho vulkanizmu a masového vymierania. Určiť presnejšie obdobia intenzívnej vulkanickej činnosti sa vedcom podarilo na základe presnejšieho datovania čadičových regiónov, ktoré následkom erupcii vznikli.

Vedci na záver dodávajú, že korelácia intenzívnej vulkanickej činnosti a masového vymierania života je zarážajúca. Napriek tomu sa to rozhodli otestovať. Vytvorili model, ktorý zisťoval, či by erupcie na Zemi sedeli aj s iným vzorcom masového vymierania. Vytvorili 100-miliónov náhodne generovaných vzorcov a šanca, že pozorovaný súvis je dielom náhody bola jedna ku sto.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close