Dinosaury neboli jediné: Od jej vzniku čelila naša planéta dokopy piatim „apokalypsám“!
Masové vymieranie života nie je na Zemi "nič nové". Okrem dinosaurov si prešla ďalšími štyrmi vymieraniami.
Každý vie ako skončili dinosaury, no vedeli ste, že to nebolo ani zďaleka jediné masové vymieranie života na našej planéte. Smrtiaci asteroid pred 66-miliónmi rokov vyhladil približne 76% populácie našej planéty, no existujú ešte dve ďalšie katastrofy, ktoré boli horšie. Dokopy však Zem od jej vzniku čelila piatim masovým vymieraniam, píše portál Daily Mail.
Masové vymieranie medzi obdobiami ordovik a silur
Prvé veľké vymieranie života nastalo približne pred 444-miliónmi rokov. Bolo to obdobie, kedy sa život vyskytoval jedine v mori a rastliny začali rásť na súši. Väčšina štúdií tvrdí, že za vymieranie života mohlo ochladzujúce sa podnebie, ktoré dramaticky ovplyvnilo vývoj života v teplejších oblastiach Zeme. Niektorí naopak tvrdia, že za to mohla silná vulkanická činnosť, ktorá spôsobila pravý opak – otepľovanie planéty.
Pravdu zatiaľ nepoznáme, no vedci sú si istí tým, že išlo o druhé najhoršie vymieranie života na Zemi. Počas neho zmizlo z povrchu planéty 85% všetkých živočíšnych druhov.
Vymieranie života v období neskorého devónu
Toto obdobie vyvrcholilo záhadnou udalosťou Kellwasser, o ktorej veľa nevieme. Začalo sa však pred 383-miliónmi rokov, kedy klesli hladiny kyslíku v oceánoch a o život prišlo v priebehu 20-miliónov rokov až 75% života na našej planéte.
Čo spôsobilo toto vymieranie? Vinníkov je niekoľko, hoci presvedčivé dôkazy zatiaľ nemáme. Niektorí vedci vinia sopečnú činnosť, zatiaľ čo iní dopad asteroidov, alebo adaptáciu rastlín na vtedajšie podmienky.
Neprehliadnite
Vymieranie medzi obdobiami perm a trias
Udalosť, ktorá sa vo vedeckých kruhoch označuje ako „veľké vymieranie“. Na konci obdobia perm naša planéta zažila niečo, čo sa dnes chápe ako najväčšie vymieranie života na Zemi. Táto katastrofa sa odohrala približne pred 252-miliónmi rokov a počas nej prišlo o život až 97% života na Zemi.
Všetok život, ktorý dnes kráča po planéte je pozostatok zhruba 10%, ktoré toto vymieranie prežili. Spočiatku sa predpokladalo, že ho spôsobila masívna erupcia, ktorá pokryla oblohu hustým dymom a zabránila slnečnému žiareniu, aby preniklo na povrch. Dnes už vieme, že za to naozaj môže vulkanická erupcia, no priebeh bol trochu iný. Namiesto smogu vylúčila do atmosféry smrtiace chemikálie, ktoré zničili našu ozónovú vrstvu.
Vymieranie medzi obdobiami trias a jura
Aj po veľkom vymieraní sa dokázal život na Zemi pozviechať. Pred 201-miliónmi rokov ho ale postihla ďalšia katastrofa. Tentokrát prišlo o život približne 80% života, pretože došlo k okysličeniu pozemských oceánov. Život sa tejto zmene nedokázal prispôsobiť.
Vymieranie medzi obdobiami krieda a paleogén
Počas tohto masového vymierania života na našej planéte sa skončila vláda dinosaurov. Pred 66-miliónmi rokov narazil do našej planéty asteroid Chicxulub rýchlosťou 72 420 km/h. Po sebe zanechal obrovský kráter a spustil sériu požiarov, čo nebol ani zďaleka jediný problém.
Po náraze sa do atmosféry dostalo množstvo prachu a sutín, ktoré prekryli naše Slnko. To viedlo k ochladeniu a rapídnemu kolapsu ekosystémov. Počas tohto vymierania Zem prišla o 76% živočíšnych druhov.
Komentáre