Čo sa stane s planétami, ktoré sa zatúlajú blízko k hviezde? Nič dobré ich nečaká, tvrdia astronómovia!
Planéty podobné Zemi sa môžu zatúlať príliš blízko k svojej domovskej hviezde. Nasleduje chaotický a násilný proces.
Planéty obiehajú okolo svojich domovských hviezd v určitej vzdialenosti. Ak je tá vzdialenosť akurát, môže vzniknúť planéta ako naša Zem s miernymi teplotami a všeobecne priaznivými podmienkami pre život. Ak sa nachádza planéta príliš ďaleko, stane sa z nej zamrznutý a nehostinný svet.
Lenže čo z planétami, ktoré sa zatúlajú príliš blízko k svojej hviezde? Na túto otázku má odpoveď portál Universe Today. Astronómovia sa rozhodli túto otázku zodpovedať na základe dát, ktoré získali z naozaj masívneho prieskumu Kepler. V rámci tohto prieskumu odhalili naozaj obrovské množstvo exoplanét, no všimli si aj niekoľko anomálií. Jednou z nich bolo objavenie prašných prstencov okolo hviezd, kde sa mali nachádzať pevné planéty.
Bližší výskum odhalil, že ide o pozostatky planét, pričom niektoré sa stále nachádzali v procese deštrukcie. Astronómovia zároveň poukázali na to, že tieto planéty sa hľadajú najťažšie zo všetkých. Momentálne sme objavili viac ako 5-tisíc exoplanét v našej galaxii. Predpokladá sa ale, že v Mliečnej dráhe existujú miliardy rôznych svetov. Vedci nachádzajú prevažne väčšie planét, pretože malé skalnaté svety, ktoré sú podobné našej Zemi, sa hľadajú mimoriadne ťažko.
Zatúlané planéty
V rámci nového výskumu ale vedci naznačili, že niektoré anomálie v Keplerových dátach môžu pomôcť. Ako sme už spomínali vyššie, v niekoľkých prípadoch tento prieskum zachytil prstence prachu a iného materiálu v okolí sústavy. Autori novej štúdie konštatovali, že ide o planéty, ktoré sa zatúlali príliš blízko k svojej hviezde a obrovské teploty ich začali roztavovať.
Vytvorili detailnú simuláciu toho, ako tento proces prebieha. Planéty blízko svojej hviezdy majú spravidla viazanú rotáciu, teda len jedna ich strana je otočená k hviezde. Podobný prípad môžeme pozorovať s našim Mesiacom. Denná strana planéty je tak žeravá, že namiesto planetárnej kôry existuje len tenká vrstva magmy. Nočná strana je dostatočne chladná na to, aby kôra ostala na mieste.
Neprehliadnite
Logicky z toho vyplýva, že nočná strana planéty ju ochladzuje, zatiaľ čo horúca denná strana planétu obieha. Ak je planéta dostatočne malá alebo hviezda dostatočne jasná, hviezda z nej môže začať „odparovať“ materiál. Po čase sa vytvorí okolo hviezdy prašný prstenec, ktorý môžeme pozorovať prostredníctvom rôznych observatórií. V skutočnosti však ide o planétu, ktorá pomaly ale isto zaniká.
Na základe pozorovaných prašných prstencov vedci zisťujú, že na každú hviezdu zhruba existuje jedna planéta o veľkosti Zeme alebo menšia. Rovnako sa im v rámci novej štúdie podarilo zistiť, že prašné prstence okolo hviezd môžu veľa prezradiť o vzniku malých skalnatých planét. Ponúkajú totiž astronómom možnosť ako nahliadnuť do interiéru vzdialených planét. V nasledujúcom období sa na sústavy pozrú pomocou výkonnejšieho teleskopu Jamesa Webba.
Komentáre