Superzeme sú najrozšírenejším typom exoplanét: Môže ich hmotnosť brániť vzniku života?
Akú úlohu hrá hmotnosť a veľkosť planéty v tom, či má vhodné podmienky pre život?
V našej sústave ich síce nenájdeme, no za jej hranicami sú takzvané superzeme najrozšírenejším typom planéty. Ide o kozmické telesá, ktoré sú väčšie ako Zem, no zároveň menšie ako Neptún.
Spočiatku astronómovia objavovali len plynné planéty, no v 21. storočí sa objavili aj pevné superzeme, z ktorých niektoré ležia v obývateľnej zóne svojej hviezdy. To znamená, že majú ideálnu teplotu na to, aby mohla na ich povrchu existovať voda a potenciálne i život. K obývateľnosti planéty však prispieva aj množstvo ďalších faktorov.
Vedci sa však zamýšľajú nad tým, či by aj na pevných superzemiach mohol život existovať alebo je to niečo, čo je špecifické pre menšie planéty podobné Zemi. Konečný verdikt síce padne až v momente, kedy astronómovia získajú lepší pohľad na tieto svety, no medzičasom sa zamýšľajú nad tým, aká je maximálna veľkosť superzeme na to, aby dokázala podporovať život, píše Space.
Obývateľnosť planéty
To, či má planéta vhodné podmienky pre život nezávisí len na obývateľnej zóne. Niektoré mesiace plynných obrov by mohli mať pod ľadovou škrupinkou vhodné podmienky pre život, napríklad Europa, Titan alebo Enceladus. Hoci sú tieto telesá pre vedcov zaujímavé, Zem stále ostáva jedinou planétou, ktorá dokáže s istotou život podporovať.
Od toho sa odvíja aj odbor pátrania po obývateľných exoplanétach. Ideálnu planétu modelujeme podľa tej našej, teda potenciálne obývateľná superzem by mala vyzerať a správať sa tak ako Zem. To znamená ideálne teploty, umožňujúce vznik vody na povrchu, ale aj dostatočne hrubú atmosféru. Dôležitou je aj magnetosféra, ktorá nás chráni pred solárnym vetrom.
Neprehliadnite
Ďalším faktorom je hmotnosť planéty. Za superzem sa považujú planéty s väčšou hmotnosťou ako tá naša, no menšou ako planéta Neptún. Toto delenie je však o čosi sofistikovanejšie. Spravidla vedci označujú za superzem planétu, ktorá má do desaťnásobku hmotnosti tej našej. Väčšie planéty sa označujú ako minineptúny.
Planéta s rovnakou hmotnosťou ako Zem má väčšie šance na to, že podmienky na nej budú podobné našim. Čím je planéta ťažšia, tým jej gravitácia lepšie zachytáva plyny a vytvára si hustejšiu atmosféru. V jednom bode je atmosféra planéty tak hustá, že teleso lepšie spadá do kategórie plynných obrov ako pevných planét.
Aj so všetkými ideálnymi podmienkami však môžu astronómovia len hádať, pretože zatiaľ nemajú veľa informácií o žiadnej konkrétnej exoplanéte. Príkladom je Gliese 581c, ktorá sa od nás nachádza 20 svetelných rokov. Astronómovia poznajú len jej hmotnosť, nie priemer, teda nemôžu zistiť hustotu planéty. Nevedia preto určiť, či ide o plynnú alebo pevnú planétu.
Rovnako nevedia určiť ani silu magnetického poľa. Všeobecne sa predpokladá, že čím väčšia planéta, tým silnejšie magnetické pole, no ani to nemusí vždy platiť. Venuša má podobnú veľkosť ako Zem, no len naša planéta má výraznú magnetosféru.
V tomto smere nám pomôže Vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý dokáže analyzovať zloženie atmosfér vzdialených planét. Zatiaľ najsľubnejším kandidátom je LHS 1140b. Táto superzem sa od nás nachádza približne 40 svetelných rokov a je približne šesťkrát ťažšia ako Zem. Atmosférické modely naznačujú prítomnosť hrubej atmosféry a oceánov, no viac informácií prinesú až priame pozorovania.
Komentáre