SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Ako umiera najväčšia hviezda v Mliečnej dráhe: Oči astronómov sa upierajú na hviezdu VY Canis Majoris

V novej štúdii vedci z University of Arizona prinášajú doteraz najdetailnejší model agresívnych procesov prebiehajúcich okolo hviezdy.

Vedci z University of Arizona vytvorili 3D obraz umierajúcej masívnej hviezdy menom VY Canis Majoris. Vo svojej práci sa tímu podarilo vystopovať distribúciu, rýchlosť a smer molekúl obklopujúcich hviezdu, píše portál univerzity.

Ich práca ponúka doteraz najdetailnejší pohľad na procesy sprevádzajúce smrť obrovských hviezd, ktorých sa v Mliečnej dráhe nachádza len hŕstka. Medzi takzvané hyperobrie hviezdy sa radí aj Betelgeuse, druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orion. Na rozdiel od menších hviezd, ktoré si pri prechode na červeného obra udržia relatívne guľatý tvar, masívne hviezdy strácajú svoju hmotu výraznejším spôsobom. Pritom vznikajú komplexné štruktúry, zhluky hmoty a oblúky.

VY Canis Majoris sa od Zeme nachádza približne 3-tisíc svetelných rokov. Jej priemer môže dosahovať až 15-tisíc astronomických jednotiek (pozn. redakcie: jedna astronomická jednotka sa rovná vzdialenosti Zeme od Slnka). Považuje sa za najmasívnejšiu hviezdu v Mliečnej dráhe.

„Predstavte si hviezdu Betelgeuse na steroidoch. Je väčšia, ťažšia a každých 200 rokov prejde VY Canis Majoris agresívnymi erupciami,“ vysvetľuje Lucy Ziurys, jedna z autoriek štúdie.

Vedcov z University of Arizona zaujíma, čo sa deje s obrovskými hviezdami na sklonku ich životov. Predchádzajúce štúdie sa domnievali, že ukončia život ako supernovy, no autori novej štúdie si tým nie sú až takí istí. Veria, že tento proces je oveľa komplikovanejší. Ak by masívne hviezdy ukončili život ako supernovy, potom by astronómovia mohli na oblohe pozorovať oveľa viac kozmických explózií. Autori štúdie počítajú aj s možnosťou, že mimoriadne masívne hviezdy ukončia svoj život potichu kolapsom do čiernych dier.

„Teraz si myslíme, že by sa mohli potichu zrútiť do čiernych dier, ale nevieme, ktoré z nich takto ukončia svoj život, ani prečo sa to stane a ako,“ hovorí Ziurys.

Ako umierajú mimoriadne masívne hviezdy

Predchádzajúce pozorovania hviezdy VY Canis Majoris odhalili štruktúry ťahajúce sa tisíce astronomických jednotiek od hviezdy. Aby astronómovia získali lepšiu predstavu o tom, čo sa deje v okolí hviezdy, zmapovali určité molekuly, ktoré sa nachádzajú okolo. Následne spojili so zábermi z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.

Simulácia hviezdy je prvou svojho druhu a zachytáva agresívne procesy prebiehajúce na jej povrchu a v okolí. Namiesto symetrickej straty hmoty hviezda exploduje a vylučuje hmotu z rôznych častí fotosféry a v rôznych smeroch. Štruktúry hviezdy sa podobajú na oblúky hmoty pozorovateľné na Slnku, no v tomto prípade sú miliardukrát väčšie.

Vedci pozorovali molekuly v okolí hviezdy pomocou observatória ALMA, ktoré má k dispozícii až 48 rádiových tanierov. Vedci taniere usporiadali do rôznych konfigurácií, čo im umožnilo získať informácie o smere a rýchlostiach molekúl. Vďaka tomu získali množstvo detailných informácií o masívnej hviezde a výronoch hmoty, ktoré sa postupom času objavovali.

„Sledovaním molekulárnych emisií vo výlevoch okolo červenej hyperobrie hviezdy VY Canis Majoris astronómovia získali prvú podrobnú mapu obalu hviezdy, ktorá vrhá svetlo na mechanizmy zapojené do záverečných štádií extrémnych superobrov,“ píše portál univerzity.

Astronómovia tvrdia, že zatiaľ sa im podarilo spracovať približne terabajt dát z observatória ALMA. Proces kalibrácie a čistenia dát je mimoriadne zdĺhavý, jednu molekulu spracúvajú počítače približne deň.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close