Chceli by ste, aby sa deti v škole viac rozprávali o smrti?
Nová štúdia vysvetľuje, že smrť by mala mať dôležité miesto v učebných osnovách.
Želali by ste si, aby sa vaše dieťa v škole učilo o smrti? Výskumníci z University of Portsmouth vo svojej novej práci tvrdia, že školy by mali o smrti učiť viac do hĺbky, keďže ide o prirodzenú súčasť života.
Výskumníci sú toho názoru, že téma smrti je dôležitým komponentom vzdelávacích osnov. Vzdelávanie študentov ohľadom tejto problematiky by im mohlo pomôcť vysporiadať sa lepšie so stratou v rodine.
“Učitelia častokrát nemajú čas alebo prostriedky na adresovanie komplexných potrieb študentov, ktorí momentálne riešia stratu blízkej osoby. Realita je taká, že v triede sa nájdu najmenej 2 deti, ktoré týmito problémami prechádzajú. Poskytnutie bezpečného prostredia môže deťom poskytnúť priestor na to, aby sa s takýmto problémom vysporiadali a aby sa im akademicky darilo čo najlepšie,” tvrdí doktor Sukhbinder Hamilton, vedúci výskumu.
V rámci štúdie vedci zistili, že smrť v rodine má vážny dopad na psychiku mladých ľudí. Častokrát môže vyvolať stratu sebauvedomenia a vyvolať v deťoch obavy o svoju budúcnosť. Autori pre potreby výskumu vytvorili focus skupiny, v ktorých sa nachádzali aj deti, ktoré prešli smrťou v rodine. Počas tohto sedenia mali deti možnosť vyjadriť svoje emócie. Zároveň zdieľali veci, ktorými si počas vysporiadania sa so smrťou v rodine prešli.
Učenie sa o smrti
Zo štúdie vyplýva, že poskytnúť bezpečné miesto pre deti, kde by mohli vyjadriť svoje pocity a zdieľať ich zážitky má v školskom systéme obrovský význam. Popri tom však musíme učiteľom poskytnúť vzdelanie a nástroje na to, aby vedeli tieto otázky správne adresovať.
“Samotné deti tvrdili, že v prípade úmrtia v rodine častokrát počúvali vety ako “Smútok je normálny” alebo “Musíš byť odvážny pre svoju maminu”. Tieto formy adresovania problému nepomáhajú. Pravda o zármutku je taká, že prichádza a odchádza. Deti prežívajú podobné pocity intenzívnejšie a premenlivejšie ako dospelí. Na povrchu sa dieťa môže tváriť v poriadku. Keď ale od dieťaťa začnú mať dospelí očakávania, ešte viac sa prehĺbia pocity zmätenia a trápenia,” vysvetľuje Hamilton.
Namiesto toho by sme mali dieťa viesť k tomu, že je absolútne prirodzené cítiť sa tak, ako sa v danej chvíli cíti. Autori štúdie vysvetľujú, že počas vysporiadania sa so smrťou blízkej osoby musíme dať dieťaťu priestor. So situáciou by sa malo vysporiadať po svojom.
Neprehliadnite
Hovoriť o problematike smrti na škole môže pomôcť učiteľom získať vedomosti a nástroje k tomu, aby v budúcnosti mohli podobné problémy vyriešiť čo najlepšie aj s ohľadom na smútiace dieťa. Čo si ale myslíte vy? Mala by sa téma smrti na školách rozoberať hlbšie, alebo je to niečo, s čím by si mal poradiť rodič sám?
Komentáre