Vedci vyvinuli AI model, ktorý dokáže až desivo presne predpovedať smrť človeka
Umelá inteligencia už dokáže predpovedať aj našu smrť. Výskumníci vytvorili až desivo presný model. Takto by sme ho podľa nich mali použiť.
Výskumníci z Northwestern University vytvorili model umelej inteligencie, ktorý dokáže na základe zdravotnej histórie, vzdelania, práce a príjmu zistiť, ako dlho bude človek žiť.
Tento prelomový model vedci založili na rovnakej technológii, ktorá poháňa aj veľké jazykové modely ako napríklad ChatGPT. Ich nový nástroj nazvali Life2vec a trénovali ho na datasete, ktorý zahŕňa celú populáciu Dánska, teda 6-miliónov ľudí.
Ako autori štúdie vysvetľujú, ich umelá inteligencia pracuje s komplexnými dátami a na základe toho dokáže až s desivou presnosťou predpovedať, ako dlho bude človek žiť. Svojou presnosťou prekonáva iné, špičkové modely.
“Pomocou nášho nástroja predpovedáme, aké presné sú iné modely. Nemyslíme si však, že naša umelá inteligencia by mala byť použitá na predpovedanie dĺžky života reálnych ľudí. Ide o model, ktorý sa zakladá na špecifickom datasete špecifickej populácie,” vysvetľuje Tina Eliassi-Rad, ktorá sa podieľala na vytváraní modelu.
Autori štúdie vysvetľujú, že ich model dovolí expertom pozrieť sa na spoločnosť o niečo odlišným spôsobom. Pomocou tejto umelej inteligencie by sme mohli získať iný pohľad na rôzne platné zákony a regulácie.
Do výskumu sa zapojili aj rôzni sociálni experti. Autori veria, že vďaka spolupráci s nimi dokážu viesť vývoj umelej inteligencie spôsobom, ktorý čo najviac zohľadňuje bežných ľudí.
Neprehliadnite
“Tento model nám ponúka oveľa prehľadnejší odraz sveta, v ktorom ľudia žijú, než iné modely,” tvrdí spoluautor štúdie, Sune Lehmann.
Odraz spoločnosti
Ako sme už spomenuli, na trénovanie umelej inteligencie Life2vec výskumníci použili masívny dataset, ktorý zahŕňal celú populáciu Dánska. Tieto informácie sú prísne regulované Štatistickým úradom v Dánsku, no výskumníci ku nim môžu získať prístup za špeciálnych podmienok.
Základom pre vytvorenie umelej inteligencie bolo rozdelenie rôznych aspektov ľudského života do špecifických jednotiek, ktoré výskumníci nazvali “životné udalosti”. Ako autori štúdie vysvetľujú, životy každého jedného z nás by sa dali rozčleniť na dlhú sieť rozličných životných udalostí. Umelá inteligencia sa učila na sledovaní miliónov sekvencií týchto životných udalostí a na základe toho začala nachádzať medzi nimi rozličné prepojenia.
Umelá inteligencia následne začala predpovedať riziko úmrtia v rôznych fázach života človeka. Autori vysvetľujú, že ak by sme chceli túto predpoveď smrti vizualizovať, vznikol by nám cylinder, ktorý nás prenesie od nízkej pravdepodobnosti smrti až po vysokú pravdepodobnosť smrti. Následná analýza modelu ukázala, že tam kde umelá inteligencia predpovedala vysoké riziko smrti, tam ľudia skutočne umierali. Ak nejaká osoba umrela, keď mala nízke riziko smrti, išlo o niečo, čo sa predvídať nedá, napríklad autonehodu.
Okrem morbídnej témy smrti si vedci všimli ešte niečo mimoriadne fascinujúce. Umelá inteligencia zároveň dokázala na základe študovania človeka predpovedať individuálne odpovede na štandardný osobnostný dotazník. Obzvlášť presná bola pri extroverzii.
“Tento nástroj je ako observatórium spoločnosti, no nie hocijakej. Trénovali sme ju v Dánsku a pracovala s dátami dánskych občanov. Táto krajina má svoju vlastnú kultúru, zákony a spoločenské normy,” vysvetľuje Elias-Rad.
Autori štúdie sa zamýšľajú nad tým, či by podobnú umelú inteligenciu dokázali vytvoriť aj v inej krajine, napríklad Spojených štátoch. Autori zároveň dodávajú, že veľké spoločnosti možno už niekoľko rokov pracovali na podobnej umelej inteligencii za zatvorenými dverami.
Komentáre