Umelá inteligencia už dokáže čítať myšlienky ľudí a tie následne prepisovať do textovej podoby
Výskumníci vytvorili revolučnú neinvazívnu a prenosnú technológiu, ktorá používa umelú inteligenciu na preloženie ľudských myšlienok do slov.
Výskumníci z University of Technology Sydney vytvorili úplne prvé neinvazívne a prenosné zariadenie na svete, ktoré dokáže prečítať naše myšlienky a premeniť ich na text.
Autori štúdie vysvetľujú, že táto technológia by mohla pomôcť ľuďom, ktorí nedokážu rozprávať, napríklad po mŕtvici alebo nehode, ktorá ich paralyzovala. Zároveň by však toto zariadenie mohlo nájsť uplatnenie aj v priemysle, napríklad pri plynulej komunikácii medzi človekom a robotickým ramenom.
V rámci výskumu autori štúdie zadali dobrovoľníkom úlohu, ktorou bolo v duchu čítať text zobrazený na monitore. Dobrovoľníci pritom mali nasadenú čiapku, ktorá zaznamenávala elektrickú aktivitu mozgu pomocou elektroencefaloramu. Výskumníci následne zaznamenanú aktivitu rozdelili do špecifických jednotiek pomocou umelej inteligencie DeWave, ktorú vyvinuli pre potreby štúdie.
Umelá inteligencia DeWave dokáže rozpoznať EEG signály a transformovať ich do slov a viet. To dokáže na základe obrovského datasetu z množstva EEG vyšetrení.
“Naša práca predstavuje prelomové pokroky vo sfére prekladania surových EEG vĺn priamo do jazyka,” tvrdí vedúci výskumu, CT Lin.
Už v minulosti sa objavili výskumy, ktoré sa pokúšali preložiť mozgové signály do reči. V rámci týchto prác sa však vyžadovalo implantovať elektródy do mozgu pacienta alebo použiť MRI, čo bolo veľmi nákladné. Magnetická rezonancia sa zároveň vykonáva cez veľký stroj, čo je nepraktické v reálnom živote.
Neprehliadnite
Tieto metódy majú aj ďalšiu nevýhodu. Vo väčšine prípadov nedokázali správne transformovať mozgové signály na slová bez pomoci iných faktorov, napríklad sledovania pohybu očí. To taktiež obmedzovalo praktické využitia podobných výskumov.
Umelá inteligencia si poradí aj s horšími signálmi
Nová technológia podľa slov autorov dokáže preložiť mozgové signály do reči bez potreby akejkoľvek ďalšej pomôcky. V rámci výskumnej časti projektu autori pracovali s 29 dobrovoľníkmi. EEG vlny sa môžu líšiť medzi jednotlivcami, vystavanie technológie na širokej skupine ľudí umožní zariadeniu lepšie sa adaptovať na rôzne podmienky.
Autori štúdie vysvetľujú, že použitie čiapky na zaznamenanie signálu spôsobilo, že má EEG signál viac šumu, ako v prípade použitia elektród implantovaných priamo do mozgu. Prekladanie aj horšieho signálu umelou inteligenciou ale prebiehalo bez problému. Nové testy prekonali všetky predchádzajúce očakávania.
“Modelu sa darí lepšie prekladať slovesá ako podstatné mená. Všimli sme si, že umelá inteligencia má pri preklade podstatných mien tendenciu voliť synonymá, ako presný preklad. Napríklad namiesto slova “autor” umelá inteligencia rozpozná slovo “muž”,” vysvetľuje spoluautor štúdie Yiqun Duan.
Duan vysvetľuje, že sémanticky podobné slová môžu v mozgu vytvoriť veľmi podobné vzorce aktivity. Aj napriek tomu dokázala umelá inteligencia priniesť významné výsledky. Oproti softvéru rozpoznávania reči má umelá inteligencia stále nedostatky, no niet sa čomu čudovať. Namiesto rozpoznávania hovoreného slova umelá inteligencia pracuje s mozgovými vlnami, čo je neporovnateľne ťažšie. Výskumníci však veria, že časom tento model vylepšia tak, že bude ponúkať porovnateľné výsledky.
Komentáre