Vidí umelá inteligencia svet rovnako ako my? Zaujímavý experiment odhalil dačo zvláštne
Výskumníci z inštitútu MIT si všimli, že umelá inteligencia vníma svet zaujímavým spôsobom, ktorému ľudia a ani ďalšie umelé inteligencie nerozumejú.
Nech sa pozriete na objekt zvrchu, zospodu, zboku alebo hore nohami, vždy viete, na čo sa pozeráte. Hrnček ostane stále hrnčekom, auto zas autom a tak ďalej.
Hoci nám to príde prirodzené, naše zmysly sú mimoriadne dobré v rozpoznávaní vecí. Vďaka tomu napríklad dokážeme rozlúštiť jednotlivé slová, aj keď ich povedal úplne cudzí hlas s prízvukom. Umelá inteligencia také možnosti nemá, hoci aj tú vieme naučiť, aby rozpoznávala obrazy bez ohľadu na zanedbateľné detaily. Ak jej ukážete obrázok psa, povie vám že je to pes, bez ohľadu na farbu srsti.
Lenže vidí umelá inteligencia psa na obrázku rovnako ako my? Mysleli by ste si, že áno, ak dokáže správne identifikovať objekt na fotografii, no ako ukázal výskum vedcov z inštitútu MIT, pravda je oveľa zaujímavejšia. V rámci novej štúdie dali umelej inteligencii jednoduchú úlohu. Najprv jej ukázali obrázok na ktorom bol nejaký objekt, povedzme, že išlo o obrázok psa. Vedci potom umelej inteligencii prikázali, aby vygenerovali čo práve videli, buď ako obraz alebo ako zvuk. Ukázalo sa, že v tomto prípade umelá inteligencia vygenerovala úplné “nezmysly”, ktoré sa človeku ani zďaleka nepodobali na daný objekt. V prípade obrazu išlo o sadu náhodných pixelov, v prípade zvuku zas o nezrozumiteľný šum.
Ako vnímame svet
Keď vnímame svet okolo seba, náš mozog vytvára jasnú predstavu o priestore a objektoch v ňom. V skutočnosti však platí, že ak sa pozriete na objekt z inej strany, zmyslové orgány dostávajú úplne odlišný signál. My vieme, že sa pozeráme stále na rovnaký objekt, vďaka niečomu čo nazývame invariancie.
Množstvo svetla, uhol pohľadu alebo ďalšie faktory môžu niekedy úplne zmeniť vzhľad objektu. Vedci veria, že postupne sa naše zmyslové orgány naučia ignorovať akékoľvek detaily, ktoré nie sú relevantné k rozpoznaniu identity objektu. V praxi teda dokážeme hrnček identifikovať na základe niektorých najzakladanejších čŕt, ktoré nazývame invariancie. Ide o črty, ktoré sa nemenia bez ohľadu na okolité podmienky.
Neprehliadnite
“Veríme, že zmyslové orgány si postupne vytvárajú rôzne invariancie v prípade všetkých častí objektov, ktoré sa môžu vplyvom podmienok meniť. Organizmus musí vedieť poznať samého seba aj keď sa ukážu ako iné zmyslové signály,” tvrdí Jenelle Feather, jedna z autorov štúdie.
Umelá inteligencia vidí svet inak
Je ťažké povedať, aké invariancie môžeme vnímať v prípade rôznych objektov, no môže to byť napríklad tvar, farba, materiál alebo iné špecifické charakteristiky. Ak vidíme na menšom pohári uško, vieme, že je to hrnček, ak uško nevidíme, stále môžeme podľa tvaru, veľkosti alebo farby vedieť, že ide o hrnček.
Vedci z MIT v experimente dokázali, že aj umelá inteligencia si vybuduje invariancie, na základe ktorých dokáže identifikovať objekt aj keď nie je zakaždým úplne rovnaký. Vedcov ale prekvapilo, že to čo vidí umelá inteligencia a podľa čoho rozpoznáva objekt na fotografii, sa drasticky líši od toho, čo vnímame my.
Study: Deep neural networks don’t see the world the way we do https://t.co/y143tWg2Y6 pic.twitter.com/nsiPB2Pg5W
— Materia Gris (@GreyMatter_Lab) October 16, 2023
Ako sme už spomenuli, v prípade obrazov to bola nezmyselná spleť pixelov. V prípade zvuku šum, ktorý bol pre človeka nerozoznateľný. Zaujímavosťou je, že konkrétna umelá inteligencia dokázala spätne povedať, že tieto náhodné pixely majú predstavovať psa. Keď však dali vygenerovaný obraz čítať inej umelej inteligencii, tá ho nedokázala rozlúštiť rovnako ako my.
Výskumníci naznačujú, že každý model sa naučí svoju vlastnú sadu invariancií, ktoré sú pre naše zmyslové orgány nepochopiteľné. Autori štúdie ale vysvetľujú, že aj týmto spôsobom môžeme do budúcna testovať modely a zistiť, ako blízko sú k ľudskému rozmýšľaniu. Ak sa obraz bude viac podobať tomu čo vidíme my, potom vieme povedať že umelá inteligencia pracuje podobne ako náš mozog a zmysly.
Komentáre