Astronóm vypočítal, ako ďaleko by mohla byť od nás vzdialená planéta, ktorá ukrýva mimozemský život
Matematik vo svojej práci upravil slávnu Drakeovu rovnicu a prispôsobil ju ďalším faktorom, ktoré sú rovnako dôležité.
Jednou z najväčších otázok ľudstva je, či sme vo vesmíre sami. V 60. rokoch minulého storočia astronóm Frank Drake, jeden zo zakladateľov projektu SETI (pozn. redakcie: Search for Extra-Terrestrial Intelligence) vytvoril rovnicu, ktorá nám mala povedať, koľko inteligentných civilizácií by sa malo v našej galaxii nachádzať. Dnes je známa ako Drakeova rovnica.
Kritickou premennou tejto rovnice bol počet planét, ktoré sú schopné podporovať život. Rovnica vznikla v dobe, kedy vedci nevedeli presne, či aj iné hviezdy majú okolo seba planéty tak ako naše Slnko. Dnes vieme, že majú a vedci potvrdili existenciu viac ako 5-tisíc exoplanét, teda planét za hranicami našej sústavy. Ako vysvetľuje portál Universe Today, viacero vedcov odhaduje, že v Mliečnej dráhe by sa malo nachádzať najmenej 100-miliárd exoplanét schopných podporovať život.
Dôležité sú aj iné faktory
Na základe podobných odhadov sa dokázalo odraziť viacero vedcov. Jedným z nich je aj profesor Piero Madau. Ten ponúkol matematickú rovnicu, ktorá nám prináša odhad množstva obývateľných planét v rádiuse 100 parsekov, alebo teda 326-svetelných rokov. V tomto bode Madau predpokladá, že Zem nie je nijak špeciálna a reprezentuje akúsi normu vo vesmíre.
Hoci naša planéta je momentálne jedinou planétou, o ktorej vieme, že dokáže podporovať život, poznáme dva smery, akými sa na tento problém môžeme pozerať. Jeden priznáva, že naša planéta naozaj môže byť vo vesmíre unikátom. Okrem nás sú vyspelé civilizácie vo vesmíre vzácnosť. Podľa druhého smeru nie je naša Zem v ničom výnimočná a vo vesmíre nájdeme viac planét ako je tá naša. Tento princíp vznikol ešte za čias Koperníka. Ten preukázal, že Zem nie je v skutočnosti stredobodom Slnečnej sústavy, ale je len jednou z niekoľkých planét, ktoré obiehajú okolo centrálnej hviezdy – nášho Slnka. Odvtedy vznikol takzvaný Koperníkov princíp, ktorý v podstate vysvetľuje, že ani Zem a ani ľudia nie sú výnimoční, teda okrem našej sústavy, planéty a civilizácie existuje vo vesmíre ešte množstvo rovnakých sústav, planét a civilizácií.
Ak teda našu Zem nepovažujeme za kozmickú výnimku, v okolí približne 300 svetelných rokov od Slnka by sme mohli nájsť až 11-tisíc podobných exoplanét obiehajúcich hviezdu v obývateľnej zóne. Madau vo svojej práci bral do úvahy aj časové faktory, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri vzniku života.
Neprehliadnite
“Drakeova rovnica je užitočným pedagogickým súhrnom faktorov, ktoré môžu ovplyvniť pravdepodobnosť odhalenia obývateľných svetov a potenciálne aj vyspelej civilizácie. Tieto faktory a ich pravdepodobnosť však závisia na ďalších faktoroch, napríklad formácií nových hviezd a histórii chemickej kompozície lokálnej časti galaktického disku,” tvrdí Madau.
Väčšina planét je starších ako Zem
Zem je z kozmického hľadiska pomerne mladá, spolu s celou sústavou vznikla pred približne 4,5-miliardami rokov. Následne trvalo prvým životným formám 500-miliónov rokov, kým vôbec vznikli. Následne trvalo ďalších 500-miliónov rokov vznikli organizmy schopné fotosyntézy. “Len” pred 2,4-miliardami rokov sa odohrala Veľká oxidačná udalosť, ktorá nakoniec viedla ku komplexnejším formám života.
Čas hrá rolu a Madau verí, že Drakeova rovnica je len časť problému v otázke vzniku inteligentného života. S ohľadom na časové faktory vytvoril matematický základ, ktorý nám hovorí, kedy sa v našom kúte vesmíru vytvorili “mierne terestrické planéty” a kedy mohol okolo nás vzniknúť mikrobiálny život.
Madau zistil, že väčšina vhodných planét v našom okolí je staršia ako Slnečná sústava. To potvrdzuje teóriu, že ľudia sú nováčikovia vo vesmíre. V okolí približne 300 svetelných rokov zároveň môže existovať 10 až 11-tisíc vhodných planét.
“Ak mikrobiálny život vznikol aspoň na 1% vhodných planét rovnako rýchlo ako na Zemi, najbližšia planéta ukrývajúca život by mohla byť vzdialená menej ako 65 svetelných rokov,” tvrdí Madau.
Zároveň priznáva, že jeho tvrdenie sa zakladá na mimoriadne optimistickom odhade. Môžeme však mať aspoň malú nádej, že budúca generácia observatórií by mohla odhaliť planétu s takzvanými biologickými stopami, teda známkami života. Nejde ale o jednoduchú úlohu.
Komentáre