Riešenie Fermiho paradoxu je triviálne, tvrdí štúdia: Vedec ľudstvu predpovedá desivú budúcnosť
Autor nedávnej štúdie ponúkol vysvetlenie pre Fermiho paradox, ktoré ľudstvu predpovedá desivú budúcnosť.
Doteraz neexistuje žiaden dôkaz, že by v Mliečnej dráhe existovala iná vyspelá civilizácia okrem nás. Ak však zoberieme do úvahy rozlohu našej galaxie, počet hviezd a potenciálnych planét v nej, je veľmi nepravdepodobné, že by sme vo vesmíre existovali sami.
Nesúlad medzi tým, že život v Mliečnej dráhe by mal byť bežný a tým, že sme žiaden nenašli sa popisuje ako Fermiho paradox. Do dnešného dňa existuje množstvo štúdií a teórií, ktoré sa pokúšali nájsť odpoveď na tento paradox. Niektoré ponúkajú bizarné vysvetlenia, iné sa pokúšajú nájsť riešenie, ktoré by dávalo väčší zmysel.
Na portáli ArXiv sa objavila štúdia, podľa ktorej je riešenie Fermiho paradoxu priam triviálne. Ako uvádza sám autor, A.A. Berezin, jeho riešenie Fermiho paradoxu nepotrebuje žiadne kontroverzné domnienky.
„V tejto práci ponúkam riešenie Fermiho paradoxu, ktoré sa len občas preberá vo vedeckej komunite. Takéto riešenie je jednoduché, no zároveň sa aj ťažko prijíma, pretože ponúka pohľad do budúcnosti našej civilizácie, ktorá je ešte horšia, než úplný zánik ľudstva,“ tvrdí Berezin.
Desivé vysvetlenie pre Fermiho paradox
Berezin v úvode svojej štúdie vysvetľuje, že veľa štúdií, ktoré pracujú s Fermiho paradoxom, vnímajú život v tom najužšom zmysle slova. Teda pozerajú sa na život, ktorý vznikol na Zemi. Snažia sa nájsť planéty, ktoré by do bodky spĺňali podmienky tej našej. Aj organizmy žijúce na Zemi však dokážu vedcov poriadne prekvapiť a zmeniť naše chápanie podmienok, na ktoré sa život dokáže prispôsobiť.
Autor verí, že vôbec nemusíme brať do úvahy povahu civilizácie, ktorá dokáže cestovať medzi hviezdami. Môže ísť o biologické organizmy podobné človeku. Za civilizáciu v tomto prípade Berezin považuje aj umelú inteligenciu alebo „planetárne vedomie“, ktoré opísal autor Stanislaw Lem vo svojom diele Solaris.
Neprehliadnite
Civilizáciu by sme v tomto prípade mali chápať ako akúkoľvek entitu, ktorá má schopnosť a motiváciu ďalej sa rozvíjať. Práve táto motivácia je hlavnou myšlienkou jednoduchého, no desivého riešenia Fermiho paradoxu.
Čo ak civilizácia, ktorá ako prvá dosiahne schopnosť medzihviezdneho cestovania, vyhladí všetky ostatné formy života? Berezin v práci nepredpokladá, že vo vesmíre musia nutne existovať civilizácie, ktoré by cestovali od planéty ku planéte a vedome páchali genocídu na každom svete, ktorý navštívia. Tvrdí však, že vyspelá civilizácia si jednoducho nemusí všimnúť, že na planéte nejaký inteligentný život existuje.
„Mimoriadne vyspelá civilizácia nás môže prehliadnuť, podobne ako stavbári prehliadnu mravenisko a počas stavby ho zničia. Problém je, že neexistuje žiaden dôvod, prečo by toto mravenisko mali ochraňovať,“ vysvetľuje Berezin.
Prečo ešte existujeme?
Ak je teda podľa štúdie Zem mraveniskom, ktoré sa ocitlo na kozmickej stavbe, ako je možné že ešte existujeme? Podľa tejto novej hypotézy sme to práve my, ktorí prišli na kozmickú scénu ako prví. Znamená to teda, že ostaneme až do samotného konca. Tento predpoklad síce môže znieť egoisticky, no autor štúdie vychádzal z takzvaného antropického princípu. Antropický princíp vo všeobecnosti hovorí, že vesmír môžeme pozorovať len preto, lebo vesmír vznikol takým spôsobom, aby sa v ňom mohol zrodiť inteligentný život.
V užšom ponímaní však antropický princíp predpokladá za hlavný dôvod existovania vesmíru existenciu človeka. Ak teda ľudstvo stále existuje a pýta sa, prečo neexistuje vo vesmíre vyspelejšia civilizácia, ktorá by nás nevedomky prehliadla a omylom zničila, možno sme práve my tou civilizáciou, ktorá to urobí iným.
Zatiaľ však nemáme absolútne žiaden spôsob ako zistiť, či je táto hypotéza správna alebo nie. Ako uvádza sám autor, jediné čo nám ostáva je venovať sa aj naďalej skúmaniu vesmíru a pátraniu po živote.
Komentáre