Ako sme vyhrali najdôležitejšiu vojnu našich životov: Toto sa mohlo diať, keď človek vstúpil na územie Neandertálcov
Nová štúdia vysvetľuje, ako sme vyhrali najdôležitejšiu vojnu v našej histórii. Toto sa dialo, keď sa človek stretol s Neandertálcami.
Pred približne 600-tisíc rokmi sa naši predkovia rozdelili na dve skupiny. Jedna ostala žiť v Afrike a postupne sa vyvinula do Homo sapiens. Druhá skupina opustila Afriku a vydala sa do Európy a Ázie. Z tejto skupiny sa postupom času vyvinuli Neandertálci.
Keď moderní ľudia o niečo neskôr prišli do Európy, s Neandertálcami spolunažívali na jednom území. Ako toto spolunažívanie vyzeralo ostáva neznáme, no máme teórie. Niektorí vedci tvrdia, že človek s Neandertálcami nažíval mierumilovne. Portál The Conversation ale upozorňuje na štúdiu, ktorá prináša iný obraz.
Ako autori výskumu vysvetľujú, nemali by sme zabúdať na to, že Neandertálci boli mimoriadne nebezpečnými bojovníkmi a lovcami. Ich schopnostiam sa vyrovnal naozaj len Homo sapiens. V dávnej minulosti boli Neandertálci vrcholovými predátormi a rovnako ako iné dravé živočíchy, aj oni boli teritoriálni.
Problémom bolo, že Neandertálci nemali prirodzených predátorov. Ich populácia neustále rástla a časom musel prísť konflikt o najlepšie miesta na lov. Ako vedci vysvetľujú, ak ich populáciu nekontrolovali iné predátori, konflikt to urobil za ne.
Teritorialita je vlastnosť, ktorá je hlboko zakorenená aj v nás. Dnes si všímame, že aj šimpanzy skupinovo napádajú členov inej skupiny, čo sa až podozrivo podobá na to, ako ľudia vedú vojny. Vedci preto predpokladajú, že teritorialita je niečo, čo sa v nás vyvinulo už pred 7-miliónmi rokov, keď existoval posledný spoločný predok pre šimpanzy a ľudí.
Neprehliadnite
Zároveň vieme, že vojna sa s človekom viedla prakticky odnepamäti. História je plná veľkolepých konfliktov a autori štúdie veria, že sa úzko spájala aj s Neandertálcami. Moderné výskumy dokazujú, že Neandertálci neboli len tak hocijakými jaskynnými ľuďmi. Správali sa takmer rovnako ako ľudia a preto môžeme predpokladať, že aj konflikt bol súčasťou ich životov.
Kostry zmrzačené vojnou
Prehistorické boje nesú svoje stopy. Udrieť niekoho palcátom po hlave je rýchly a spoľahlivý spôsob, ako ho zabiť. Archeológovia si často všímajú kostry nielen Homo sapiens, ale aj Neandertálcov, ktoré sa vyznačujú podobným zranením lebky. Ďalšou silnou stopou sú zlomeniny predlaktia, ktoré vznikli blokovaním úderov. Archeológovia našli veľa kostier aj s takýmito zraneniami.
Autori novej štúdie veria, že stret Homo sapiens a Neandertálcov nebol až tak mierumilovný, ako sme si mysleli. Zároveň ale podotýkajú, že Neandertálci vo vojne excelovali. Svedčí o tom to, že po strete s Homo sapiens neboli okamžite porazení. Namiesto toho bojovali 100-tisíc rokov a odolávali pokusom Homo sapiens expandovať do ich území.
“Je naozaj veľmi nepravdepodobné, že by moderní ľudia nechali Neandertálcov na pokoji. Ak by sa ani spočiatku nič nedialo, rastúca populácia by nakoniec Homo sapiens donútila expandovať do nových území a získavať viac jedla,” vysvetľujú vedci.
Neandertálci mali výhodu. Naše sily a šikovnosť boli podľa názoru takmer vyrovnané, no Neandertálci žili v Európe a na Strednom východe celé tisícročia. Pravdepodobne veľmi dobre poznali terén, v ktorom bojovali. Zároveň vedeli, kde pátrať po potrave.
Nakoniec však Homo sapiens vyhral. Vedci zatiaľ nevedia prečo, no opäť majú niekoľko teórií. Je možné, že nám pomohli lepšie zbrane, napríklad luky, vrhače oštepov či praky. Možno sme však boli o niečo lepšími lovcami a dokázali sme nakŕmiť väčšiu skupinu bojovníkov.
Komentáre