Ako dlho sa spamätáva život po masovom vymieraní? Štúdia dokazuje, že to nemá vôbec jednoduché
Vedci v roku 2016 publikovali štúdiu, ktorá sa pozrela na masové vymieranie života pred 20-miliónmi rokov.
Zem si počas svojej histórie prešla niekoľkými masovými vymieraniami života. Pred 201-miliónmi rokov si Zem prešla globálnym otepľovaním, ktoré znamenalo koniec pre približne 60% morského života a mnoho suchozemských druhov. Predpokladá sa, že globálne otepľovanie spôsobilo uvoľnenie oxidu uhličitého do atmosféry po gigantickej sopečnej erupcii.
Kde sa však jedna cesta končí, druhá sa začína. Hoci život utrpel v tomto období ťažkú ranu, masové vymieranie umožnilo prvým dinosaurom presadiť sa a stať sa dominantným druhom na planéte až do chvíle, kedy do Zeme vrazil obrovský asteroid Chixulub. Prvé dinosaury už od začiatku obľubovali teplejšie prostredia a klimatické zmeny im umožnili rozšíriť sa aj na územia, ktoré im predtým nevyhovovali.
Dinosaury vládli planéte približne 150-milónov rokov, no čo sa dialo po masovom vymieraní medzi obdobiami trias a jura, ktoré prebehlo pred 201-miliónmi rokov? Ako už bolo spomenuté, život utrpel tvrdú ranu, hlavne ten morský. Vedci z University of Utah v roku 2016 publikovali štúdiu, v ktorej pátrali po stopách erupcie, ktorá globálne otepľovanie spôsobila. Po nej pátrali analýzou fosílií a izotopov ortuti z depozitov vulkanických plynov.
V štúdii sa im zároveň podarilo zistiť ako dlho trvalo životu opäť sa postaviť na vlastné nohy. Pred 201-miliónmi rokov existovala ešte Pangea, superkontinent, ktorý bol obklopený proto-Tichým oceánom. V rámci štúdie zistili, že život na Zemi sa nezačal spamätávať až dovtedy, kým sa sopečné erupcie neskončili.
Analýza izotopov ortuti vedcom prezradila, že sa lávové erupcie zhodujú s obdobím, kedy sa Pangea rozdelila. Krátko po skončení erupcií sa začali ako prvé spamätávať amonity, podtrieda štvoržiabrych hlavonožcov. Morský ekosystém sa však obnovoval mimoriadne pomaly. Autori štúdie tvrdia, že trvalo približne 2-milióny rokov, kým sa život dokázal spamätať.
Neprehliadnite
Opakujú sa masové vymierania v cykloch?
Masové vymierania života sú previazané s históriou našej Zeme a podľa niektorých vedcov nie sú náhodou. Štúdia z roku 2020 sa pohrávala s myšlienkou, že sa opakujú približne každých 27-miliónov rokov. V rámci tejto štúdie si vedci zobrali ako príklad náraz asteroidu Chixulub pred 66-miliónmi rokov. Pokúšali sa zistiť či išlo o jednorazovú záležitosť alebo podobnej katastrofe už Zem dávnejšie čelila.
Výsledok štúdie znel, že asteroid je len jednou z piatich alebo šiestich udalostí, ktoré môžu vyústiť v masové vymieranie života na Zemi. V tomto bode si všimli aj stopy určitého „cyklu“, ktorý sa opakuje každých 25 až 30-miliónov rokov. Táto myšlienka má svoje základy v 80. rokoch minulého storočia, kedy sa uvažovalo aj o záhadnej planéte, ktorá by masové vymierania spôsobovala na pravidelnej báze. Názov tejto planéty bol Nemesis, alebo Shiva.
Táto hypotetická planéta sa mala každých 30-miliónov rokov ku nám priblížiť a smerom k Zemi poslať kométy z Oortovho oblaku, najvzdialenejšej štruktúry Slnečnej sústavy. Hoci znie táto teória zaujímavo, veľké percento masových vymieraní sa spája s výraznou vulkanickou činnosťou a uvoľnením skleníkových plynov do atmosféry našej planéty.
Komentáre