Ako bola staroegyptská ekonomika schopná finančne zvládnuť stavbu pyramíd?
Ako dokázali vládni funkcionári udržať ekonomiku krajiny a zároveň vlievať financie do stavieb pyramíd?
Neďaleko pyramíd v Gíze ležia hroby úradníkov starovekého Egypta, vďaka ktorým mohli tieto impozantné stavby vzniknúť. Architekti, vojaci, kňazi, či dôležití funkcionári. Obzvlášť posledná skupina bola pre úspešné dokončenie stavieb najdôležitejšia.
Určite to už tušíte, no postaviť pyramídu nie je len tak, obzvlášť v starovekom Egypte. Vládni funkcionári museli zabezpečiť to, aby mala krajina dostatok financií na postavenie stavieb, ktoré sa dnes považujú za jeden z div v sveta. Zároveň museli dávať obrovský pozor na to, aby tento projekt krajinu nezruinoval, vysvetľuje The Conversation.
Obdobie medzi rokmi 2686 až 2181 pred Kristom sa v histórii Egypta označuje ako Staré kráľovstvo. Počas tohto obdobia bola ekonomika krajiny založená hlavne na poľnohospodárstve, ktoré bolo zas závislé na Níle. Rieka pravidelne zaplavovala polia okolo jej brehov a zároveň umožnila transport komodít po celej krajine.
Výskumy naznačujú, že väčšina polí bola pod správou koruny, chrámov, alebo bohatých ľudí, ktorí boli vo väčšine prípadov vládnymi funkcionármi. Hoci mali polia rôznych majiteľov, nešlo o izolované jednotky. Všetky polia boli prepojené distribučnou sieťou a kráľ bol tým, kto mal vždy posledné slovo. Existoval tu však aj feudálny systém, ktorý bol podobný tomu v stredovekej Európe.
Od kráľa až k farmárom a naopak
Sídla, ktoré spravovali polia sa spolu so samotnými mestami považovali za najzakladanejšiu organizačnú jednotku kráľovstva. Koruna nezdaňovala jednotlivcov, teda farmárov, pretože by v tom období nedokázala zvládnuť tak komplexnú úlohu. Namiesto toho zdanila vlastníkov sídel a tí sa ďalej postarali o to, aby farmári priniesli množstvo úrody, ktoré sa od mesta očakávalo. Ak sa tak nestalo, nasledovali fyzické tresty.
Neprehliadnite
Kráľ a jeho „účtovníci“ pravidelne počítali množstvá zdaniteľných produktov, napríklad dobytok, kozy, ovce, ale aj látky, či iné remeselné výrobky. Dane sa následne hromadili v pokladniciach, alebo sýpkach a ďalej sa distribuovali späť do miest a sídel. Zároveň sa mohli financie, či iný tovar využiť aj na konštrukciu obrovských projektov, napríklad pyramídy.
Majitelia sídel boli bohatí, no nepracovali tak, ako ich pracovníci. Ich úlohou bolo zaručiť aby bola pracovná sila odetá, nasýtená a mala kde spať. V „pyramídových mestách“ mala táto pracovná sila k dispozícii kvalitné hovädzie mäso, ryby, či pivo. Pri stavbe monumentálnych projektov sa pracovná sila zbierala so všetkých sídel v krajine.
Vojsko vznikalo podobným spôsobom, teda zbieraním ľudí z rôznych sídel naprieč krajinou. Vojenská sila vykonávala expedície na územia hraničiace s Egyptom. Tam hľadali cenné kovy či iné suroviny, napríklad drevo. So sebou priniesli aj exotické zvieratá, rastliny, alebo otrokov.
Viaceré historické texty však poukazujú na zaujímavý spôsob, ako sa koruna stavala k výstavbe pyramíd. Túto úlohu považovali za službu kráľovstvu a za ňu sa odmeňovali jedlom a inými komoditami. Tie smerovali k majiteľom sídel, ktorí poskytli pracovnú silu. Tí potom túto odmenu rozdeľovali ďalej medzi svoju pracovnú silu.
Komentáre