Erupcia sopky na druhom konci sveta ovplyvnila ako Egypt, tak aj Rím: Klimatické zmeny zasadili tvrdú ranu dvom mocným národom
V 40. rokoch pred Kristom sa začali nepokoje v meniacej sa Rímskej republike a Egypt trpel hladomorom.
Dve udalosti možno považovať za najvýznamnejšie politické prechody v dejinách západnej civilizácie. Prvou je vražda Iulia Caesara v roku 44 pred Kristom. V tej dobe sa začal 17-rokov dlhý boj o moc, ktorý viedol k pretvoreniu Rímskej republiky na Rímsku ríšu. V rovnakom čase sa Kleopatra pokúšala Egypt vrátiť k zašlej moci, no krajinu trápil hladomor, choroby a extrémne suchá, vysvetľuje portál Yale University.
Pred dvoma rokmi vedci publikovali štúdiu, ktorá naznačila, že hlavným spúšťačom oboch historických udalostí boli klimatické zmeny. Na základe historických prameňov a geologických dôkazov objavili v roku 43 pred Kristom stopy erupcie sopky Okmok, ktorá sa nachádza na Aljaške. Táto erupcia so sebou priniesla zmenu podnebia, ktorá vyvolala politické a sociálne nepokoje a tým zmenila smerovanie histórie.
„Ani rímski vedci, ani starovekí kňazi nemali o ostrove Okmok ani poňatia.“
Stopy erupcie objavili v šiestich arktických ľadových jadier. Tie autorom štúdie prezradili, že erupcia sopky bola najväčšou sopečnou erupciu, akou si severná pologuľa za posledných 2,5-tisíc rokov prešla. Roky 43 a 42 p.n.l. boli najchladnejšími rokmi daného tisícročia a odštartovali najchladnejšiu dekádu.
Sopečná erupcia odštartovala zmeny, ktoré sa prejavili aj chladnejšími sezónnymi teplotami v stredozemnom regióne. Tie trvali dva roky po erupcii. Zmeny v podnebí planéty spôsobili zlú úrodu, hlad, šírenie chorôb a rastúci nepokoj, ktorý sa objavil prakticky hneď po erupcii. Autori štúdie naznačujú, že klimatické zmeny mohli výrazným spôsobom oslabiť dva mimoriadne silné antické národy.
V období vlády Kleopatry sa v 40. rokoch p.n.l. rieka Níl nezatopila. Tu a tam sa síce nejaký dážď objavil, no ani zďaleka nepriniesol dostatok vlahy na udržanie funkčného poľnohospodárstva. Egypťania sa spoliehali na každoročné záplavy, aby mohli poliať úrodu.
Neprehliadnite
„Vedeli sme, že v rokoch 43 a 42 p.n.l. sa rieka Níl nezatopila a teraz už vieme aj prečo. Klimatické zmeny po sopečnej erupcii ju výrazne ovplyvnili,“ vysvetľuje Joe Manning, jeden z autorov štúdie.
Klimatické zmeny ovplyvňujú celé národy
Zlú situáciu potvrdzujú aj historické texty z roku 39 p.n.l. Tie opisujú sociálne nepokoje a hladomor, ktorý sa starovekým Egyptom šíril. Text opisuje akcie guvernéra, ktorý našiel jedlo aj keď rieka už niekoľko rokov nepriniesla dostatok vody.
Erupcia sopky Okmok sa odohrala na druhom konci sveta. O jej existencii nemali najmenšie tušenie ani rímski vedci, či iní učenci. Nová štúdia tak prináša jedinečný pohľad na históriu, na dve významné politické udalosti a zmeny, ktorými si spoločnosť vtedy prechádzala. Či už Rímska ríša v chaose, alebo hladujúci Egypt, oba mocné národy sa stali obeťami klimatických zmien, ktoré so sebou prináša silná vulkanická činnosť. Ako už bolo dokázané aj v predchádzajúcich štúdiách, sopečná aktivita môže narušiť podnebie planéty až do takej miery, že sa živočíšne druhy nedokážu prispôsobiť a začnú vymierať.
„Táto veľká sopečná erupcia, ku ktorej došlo v zime roku 43 pred n. l. mala kaskádový vplyv na klimatický systém a na ľudské spoločnosti v Stredozemnom mori počas citlivého obdobia.
Klimatické zmeny však môžu ovplyvniť aj našu spoločnosť. Práve nám na dvere trieska globálne otepľovanie, ktoré môže ohroziť našu schopnosť vyprodukovať dostatok potravín. S nedostatkom jedla začnú rásť aj nepokoje, ktoré sa môžu pretaviť na konflikt.
Komentáre