Zvláštne svety za hranicami sústavy: Ako sa ich oblaky líšia od tých našich?
Za hranicami našej sústavy objavujú astronómovia množstvo podivných objektov, ktoré nám pomáhajú pochopiť základné princípy fungovania planét.
Oblaky u nás na Zemi tvorí prevažne voda, no ak sa vydáme za hranice nášho sveta, zistíme, že na iných planétach sa ich zloženie výrazne líši. Jupiter má napríklad žlté oblaky zložené z čpavku a iných látok. Na planétach za hranicami sústavy sa nachádzajú svety, ktorých oblaky sú vytvorené z kremičitanov – minerálov z ktorých sa skladá 90% zemskej kôry, píše portál NASA’s JPL.
Vedci si tieto nezvyčajné oblaky všimli, no až donedávna nedokázali pozorovať proces, počas ktorého vznikajú. Viac informácií prináša štúdia publikovaná v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. V práci autori odhalili teplotné rozpätie v akom kremičitanové oblaky v atmosfére vzdialenej planéty vznikajú.
Potrebné dáta priniesol už nefunkčný vesmírny teleskop Spitzer, ktorý študoval hnedé trpaslíky, čo sú objekty, ktoré nie sú ani planétami, ale ani hviezdami. Štúdia týchto zvláštnych objektov vedcom umožnila lepšie pochopiť ako fungujú atmosféry planét.
„Pochopenie atmosfér hnedých trpaslíkov a planét s kremičitanovými oblakmi nám umožňuje pochopiť planéty, ktoré sa môžu svojim zložením viac podobať na Zem,“ vysvetľuje Stanimir Metchev z University of Western Ontario.
Vznik oblakov je stále rovnaký proces bez ohľadu na jeho zloženie. Dôležitým je teplo, ktoré premení hlavnú látku na paru. V tomto prípade závisí od podmienok konkrétnej planéty, no para môže vzniknúť z rôznych látok, či už vody, čpavku alebo síry. Po vyparení látky ju musí planéta zachytiť, aby neunikla do vesmíru a ochladiť ju do bodu, kedy skondenzuje. V tom momente vznikajú oblaky.
Horúce planéty
Kremičitan sa vyparuje pri mimoriadne vysokých teplotách, teda vzniká v atmosfére horúcich objektov, v tomto prípade hnedých trpaslíkov. Atmosféry hnedých trpaslíkov sú v mnohých prípadoch takmer nerozoznateľné od atmosfér plynných obrov, preto ich astronómovia využívajú ako „náhradu“.
Neprehliadnite
Kremičitanové oblaky môžu vzniknúť v rozmedzí 1 000 až 1 700 stupňov Celzia. Ak má atmosféra vyššiu teplotu, kremičitan ostáva v plynnom skupenstve a pri nižších teplotách sa buď premení na dážď, alebo sa prepadne do nižších výšok, kde sú teploty vyššie. Autori štúdie predpokladajú, že takéto oblaky by mohli vzniknúť aj v hlbokých vrstvách atmosféry Jupitera. Tam je teplota vyššia vďaka atmosférickému tlaku. Tieto oblaky sa nemôžu dostať do vyšších vrstiev, inak by spevneli a ak by mali vyššie vrstvy väčšiu teplotu, čpavok by sa vyparil a v tom prípade by kremičitanové oblaky stúpli hore.
Za hranicami našej sústavy astronómovia objavujú naozaj exotické svety. Príkladom môže byť planéta, ktorej jedna pologuľa neustále čelí hviezde, zatiaľ čo druhá pologuľa je zahalená večnou tmou. Ak chcú vedci tieto planéty pochopiť, najprv musia chápať základné mechanizmy, ktoré ich vytvárajú.
Komentáre