SpravodajstvoVeda a výskum

Zobrazuje nám Google, čo chceme vidieť, aby nás utvrdil v našom názore? Zdá sa, že situácia je iná, než sme si mysleli

Môžu internetové vyhľadávače podporovať vyhrotené presvedčenia ľudí tým, že im ukazujú len jednostranne zameraný obsah?

Ak na internete konzumujeme len jednostranne zameraný obsah, je to naša chyba, alebo za to môže algoritmus vyhľadávacieho systému?

Objavujú sa názory, že ak vyhľadávacie platformy nejakým spôsobom ukazujú užívateľom viac výsledkov, ktoré chcú vidieť, potom by mohli byť zodpovedné za vznikajúce napätie a vyhrotené názory odlišných skupín. V tomto prípade môžu vznikať bubliny, v ktorých nie sú užívateľom ponúknuté zdroje s odlišným názorom, čo vedie k ešte väčšiemu utvrdeniu svojho presvedčenia.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Dnes žijeme v informačnej dobe a kedykoľvek máme prístup k obrovskému množstvu informačných zdrojov. Znamená to však aj to, že si musíme starostlivo vyberať akému zdroju budeme dôverovať. Výskumníci zo Stanford University v rámci svojej novej štúdie skúmali spôsoby, akými môžu vyhľadávacie platformy ovplyvniť obsah, ktorý konzumujeme.

Skúmali dáta z dvoch kôl volieb v Spojených štátoch, ktoré prebehli v roku 2018 a 2020. Dobrovoľníci mali nainštalované rozšírenie, ktoré monitorovalo URL adresy zobrazené vyhľadávačom Google, kliknutia na zobrazené URL adresy a interakcie s URL adresami mimo vyhľadávača. Dáta pozostávali z viac ako 320-tisíc strán výsledkov Google vyhľadávania. Zároveň analyzovali takmer 46-miliónov URL adries zo širších interakcií v rámci internetového prehliadača.

Usmerňujú vyhľadávače náš názor?

V štúdii hodnotili zaujatosť navštívených URL stránok, v tomto prípade to, do akej miery autori obsahu slepo dôverovali svojim presvedčeniam bez toho, aby riadne preštudovali aj opačný názor. Výsledky štúdie naznačili, že ľudia navštevovali viac zaujatého obsahu, než im ukázalo Google vyhľadávanie. Autori konštatujú, že vyhľadávacie platformy nenavádzajú užívateľov k obsahu, ktorý súhlasí s ich názormi. Tým pádom nepomáhajú utvrdzovať presvedčenia, ktoré sa môžu vyhrotiť až do extrému.

Informačná bublina je pojem hovoriaci o tom, že človek má väčšiu tendenciu reagovať na obsah, ktorý súhlasí s jeho politickým názorom či inými presvedčeniami. Pri vytváraní objektívneho názoru je kritické čerpať informácie zo všetkých zdrojov, no to sa častokrát nedeje. Užívatelia konzumujú stále viac a viac obsahu súhlasiaceho s jeho presvedčením, čo vedie k utvrdzovaniu si svojho pohľadu.

Vnímať to môžeme napríklad v politických témach. Ľudia v online alebo osobných diskusiách sa zubami-nechtami držia svojho názoru a odmietajú prijať argumenty druhého človeka. Argumenty môžu byť akokoľvek objektívne. Ako sme už uviedli vyššie, v nedávnej dobe sa objavili podozrenia, že vyhľadávače podporujú túto informačnú bublinu. Algoritmy vám teda ukážu obsah s ktorým sa viete stotožniť len preto, aby podnietili našu aktivitu.

Nová štúdia túto teóriu vyvrátila. Vyhľadávače nepodporujú udržanie informačnej bubliny, no individuálni užívatelia si sami vyberajú v informačnej bubline ostať. Inými slovami, Google zobrazil pomerne širokú škálu potenciálnych zdrojov informácií, no ľudia preferovali kliknutie na odkaz, ktorý koreloval s ich vlastným presvedčením. Výskumníci zároveň počas štúdie zistili aj to, že Google vyhľadávanie ukazovalo menej dezinformačných webov, než aké užívatelia sami navštívili pri aktivitách na internete. Znamená to, že ak človek uverí nejakej informácií a web prináša kontinuálne správy, ktoré korelujú s presvedčením človeka, tak používateľ internetu bude preferovať priamu návštevu stránky, než by hľadal ďalšie informácie.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close