SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Život s dvoma Slnkami: Planéty v binárnych sústavách sú iné, no nemusia byť úplne nepriateľské k životu

Výskum z University of Copenhagen približuje proces, ktorý by mohol v binárnych sústavách viesť ku vzniku života.

Povedať, ktorá planéta môže podporovať život a ktorá nie, je pre vedcov mimoriadne náročná úloha. Svoje odhady zakladajú na tom, čo vedia, teda snažia sa nájsť planéty, ktoré by sa aspoň do istej miery podobali na tú našu. Zároveň aj priznávajú, že život môže fungovať úplne inak, než si predstavujeme.

Na túto myšlienku vznikal aj nový výskum z University of Copenhagen. Najlepšie hviezdy pre život sú tie, ktoré majú približne rovnakú veľkosť ako naše Slnko. Lenže takmer každá taká hviezda sa nachádza v binárnej sústave, teda v sústave, kde okolo seba obiehajú dve hviezdy. Výskum univerzity naznačuje, že planéty v takejto sústave môžu byť diametrálne odlišné ako naša Zem, no nie úplne nepriateľské k životu.

„Už čoskoro dostaneme do rúk výkonné nástroje, pomocou ktorých budeme schopní pochopiť formáciu a evolúciu planét v odlišných sústavách. V nadchádzajúcich rokoch dostaneme výsledky, ktoré nás nasmerujú k miestam, kde by sme mohli hľadať život,“ vyjadril sa Jes Kristian Jorgensen, vedúci štúdie.

Astronómovia pozorovali binárnu sústavu NGC 1333-IRAS2A, ktorá leží od Zeme približne tisíc svetelných rokov a okolo dvojice hviezd obieha disk plynu a prachu. Vedci si všimli, že tento disk prechádza pravidelnými a drastickými zmenami. Tie netrvajú dlho, väčšinou od desať do sto rokov. Počas tohto obdobia sa pohyb disku stane oveľa výraznejším a binárna sústava sa rozjasní približne o stonásobok. Následne sa vracia do pôvodného stavu.

Predpokladá sa, že počas týchto zmien hviezdy pohltia veľké množstvo materiálu z disku a pravdepodobne ho roztrhajú na kusy. Astronómovia veria, že disk vznikne nanovo, no tieto pravidelné zmeny ovplyvňujú štruktúru vzniknutých planét.

Organické látky

Astronómovia sa nezameriavajú len na planéty, ale aj na kométy v binárnych systémoch. Ako tvrdí autor štúdie, kométy hrajú kľúčovú úlohu pri vývoji života. Obsahujú veľké množstvo ľadu, v ktorom sa môžu nachádzať organické molekuly. Existuje možnosť, že práve kométy prinesú organické molekuly na planéty, ktoré by inak ostali pusté.

Keď nastane v binárnej sústave jedna z pravidelných zmien a hviezdy sa rozjasnia, záblesky žiarenia môžu vyvolať odparovanie ľadu nachádzajúceho sa na kométe. To následne môže ovplyvniť chemické zloženie materiálu, z ktorého vznikajú planéty. Pomocou observatória ALMA dokážu vedci pozorovať komplexné molekuly, ktoré obsahujú uhlík. Tieto látky možno pokladať za stavebné kamene života. Už predchádzajúcim výskumom sa podarilo objaviť v kométach stopy aminokyselín.

Do pátrania po organických látkach sa už čoskoro pripojí aj vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý momentálne ukončuje posledné prípravy. Teleskop Jamesa Webba umožní astronómom preskúmať kompozíciu atmosfér planét nachádzajúcich sa za hranicou našej Slnečnej sústavy.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close