Život egyptského otroka nebol „až tak zlý“: Ako sa ku nemu správala jedna z prvých civilizácií?
Ako vyzeral život egyptského otroka? Dôkazy naznačujú, že otroci starovekého Egypta žili podobným životom ako bežný ľud.
Pomerne dlhú dobu sa predpokladalo, že egyptské pyramídy vybudovali otroci. Rovnako ako táto domnienka, neskôr sa vylúčilo aj to, že ich budovali obyčajní ľudia, ktorí boli v to nútení mimo sezóny poľnohospodárskych prác.
Aj napriek tomu, že tieto impozantné stavby vybudovali skúsení pracovníci, otroctvo v starovekom Egypte existovalo. Jeho forma sa ale od tradičného ponímania zásadne líši. Štúdia z roku 2018 dokázala, že egyptskí otroci nemali život až tak ťažký, ako si predstavujeme. Podľa výskumu si mohli zobrať egyptské ženy a mali rovnaké povolania ako ostatní ľudia žijúci v údolí Nílu, informuje portál Science in Poland.
„Pod otrokmi si v súčasnosti predstavujeme vojnových väzňov alebo cudzincov. Najväčší počet otrokov sa v Egypte objavil v rozmedzí rokov 1550 až 1069 pred Kristom, keď sa hranice krajiny rozrástli kvôli úspešným vojenským ťaženiam,“ vysvetľuje doktor Andrzej Cwiek, egyptológ z Adam Mickiewitz University.
Cwiek vysvetľuje, že ekonomika starovekého Egypta sa nezakladala na nútenej práci a otroctve tak, ako to bolo napríklad v Ríme. Bez otrockej pracovnej sily neboli základy Egypta v ohrození. Život otroka sa od života bežného ťažko pracujúceho Egypťana zas až tak nelíšil. Na základe nových dôkazov sa predpokladá, že otroci sa dokázali pomerne rýchlo asimilovať do populácie. Neboli teda oddelenou sociálnou vrstvou.
„Ekonomika Egypta však nikdy nebola založená na otroctve, ako to bolo napríklad v Ríme. Nútení robotníci neboli homogénnou a súdržnou sociálnou skupinou. Otroci Egypta sa považovali za normálnych ľudí. Mali právo vlastniť majetok a dokonca sa stalo, že sa ženili s egyptskými ženami,“ tvrdí Cwiek.
Pevne dané sociálne úlohy
Prácu v Egypte vykonávali skúsení ľudia a predpokladá sa, že otrokov pridelili buď k baníkom alebo k inej skupine, kde s nimi zaobchádzali ako s bežnou pracovnou silou. Archeologické nálezy naznačujú, že otroci pracovali aj v dedine Deir el-Medina, ktorá bola domovom pracovníkov venujúcich sa stavbe hrobiek v Údolí kráľov. Predpokladá sa, že otroci prali oblečenie a pripravovali jedlo pre pracovníkov. Vo všeobecnosti mohli slúžiť aj ako služobníctvo.
Niekedy sa dokonca stalo, že si otrok vybudoval impozantnú kariéru. To je príklad otroka menom Mai-per-heri, ktorý žil počas vlády faraóna Hatshepsuta v 15. storočí pred Kristom. Predpokladá sa, že bol vojnový zajatec, nakoniec však skončil pochovaný v Údolí kráľov. Tento pôvodne otrok sa mohol vyznamenať vojenskými úspechmi alebo záchranou faraónovho života.
Neprehliadnite
„Aziati či černosi sa v danej dobe označovali tými najhoršími prívlastkami. Prekvapivo, akonáhle sa z nich stali otroci, zaobchádzali s nimi s úctou oproti iným kultúram,“ hovorí Cwiek.
Neboli však slobodní, no slobodu nemal ani bežný ľud. Pracovník nemohol voľne cestovať po krajine a ani meniť svoje zamestnanie, tak bola jedna z prvých civilizácií nastavená. Obyvatelia sa ale za väzňov nepovažovali. Každý mal svoju úlohu, ktorú spravidla starostlivo plnil.
Ako vysvetľuje egyptológ, väčšinu obyvateľstva tvorili farmári, ktorí sa starali o polia. Tie patrili buď faraónovi alebo vyššie postavenej šľachte. Za útlak to však považovať nemožno, skôr to bola akási forma sociálnej istoty. Farmári museli odvádzať z úrody určitý podiel, no keď sa situácia zhoršila, vládnuca vrstva im otvorila zásoby zrna.
Komentáre