Žijeme v simulácii? Vďaka novému fyzikálnemu zákonu by sme mohli nájsť odpoveď, naznačuje štúdia

Simulačná hypotéza dodnes vyvoláva rovnaké množstvo záujmu ako kritiky. Je naozaj možné, že žijeme v simulácii?

fermiho paradox
Zdroj: pixabay.com/Matryx

Žijeme v simulácii? Túto otázku po prvýkrát predniesol filozof Nick Bostrom a odvtedy vzbudila rovnaké množstvo záujmu ako aj kritiky. Simulačnú teóriu mnohí označujú za pseudovedu, absolútne nepraktickú teóriu z technologického hľadiska a profesor F. R. Ellis raz povedal, že “krčmové debaty nie sú vhodnou vedeckou teóriou”. 

Simulačná teória vznikla s myšlienkou toho, že jedného dňa budú mať naši potomkovia technológie, o ktorých sa nám zatiaľ ani nesníva a s tým aj enormné množstvo výpočtovej sily. Naši potomkovia vo vzdialenej budúcnosti môžu chcieť zistiť, ako žili ich potomkovia alebo ľudia im podobní. Na to vytvoria simuláciu, ktorá je vďaka mimoriadne výkonným počítačom až neuveriteľne detailná a zvládne vykresliť nespočetné množstvo vecí.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ak sú určité hypotézy ohľadom vedomia správne, pri dostatočne detailnej simulácií by aj počítačové postavičky, v tomto prípade “my”, mohli mať svoje vlastné vedomie. Ak teda veríme že jedného dňa môže ľudstvo dosiahnuť takúto mieru technologickej vyspelosti, potom je pravdepodobné, že dnes žijeme v simulácii.  

Výskumníci z University of Portsmouth v rámci novej štúdie uvažujú, či by mohol nový zákon fyziky potvrdiť alebo naopak vyvrátiť, simulačnú hypotézu. Už v minulosti doktor Melvin Vopson, jeden z autorov štúdie, publikoval výskum, v ktorom naznačoval, že informácia má svoju hmotnosť a všetky elementárne častice ukrývajú informácie o sebe rovnako, ako ľudia majú svoju DNA.

Žijeme v simulácii?

Vopson v roku 2022 v štúdii kráčal po stopách nového fyzikálneho zákona, ktorý by dokázal predpovedať genetické mutácie organizmov, vrátane vírusov. To by nám mohlo pomôcť pochopiť aký by mali tieto mutácie potenciálny dopad. Vopsonov zákon sa zakladá na druhom termodynamickom zákone, ktorý nám hovorí, že entropia – miera neusporiadanosti izolovaného systému – môže postupom času len narastať, alebo ostať rovnaká.  

Vopson tvrdí, že entropia v informačných systémoch sa taktiež musí časom zväčšovať. Keď sa však pozrel na informačné systémy lepšie, všimol si pravý opak. Entropia buď ostávala nezmenená alebo klesala. Vedec na základe výsledkov práce sformuloval zákon infodynamiky, ktorý by mohol výrazne ovplyvniť teóriu evolúcie a genetického výskumu.  

Výskumíci z University of Porsmouth v novej štúdii preskúmali, aký dopad môže mať tento nový zákon na biológiu, atómovú fyziku a kozmológiu. Štúdia vysvetľuje aj prečo vo vesmíre prevláda symetria.  

“Princípy symetrie hrajú v súvislosti s prírodnými zákonmi významnú úlohu, no zatiaľ nikto nedokázal vysvetliť, prečo to tak je. Z našej štúdie vyplýva, že vysoká symetria môže znamenať najnižšiu informačnú entropiu, čím sa vysvetľuje prečo k nej príroda smeruje,” tvrdí Vopson.  

Vopson vysvetľuje, že táto teória môže znamenať proces vymazávania nadbytočnej informácie. Tento proces sa nápadne podobá na proces počítača, ktorý maže alebo komprimuje nepotrebný kód, aby ušetril pamäť a spotrebu energie. Ak by sa to potvrdilo, potvrdzovalo by to, že žijeme v simulácii. Práca celkovo podporuje myšlienku, že informácia je fyzikálna entita, rovnako ako hmota alebo energia. V ďalších krokoch sa vedci pokúsia túto teóriu empiricky otestovať.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre