SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Vedecká hypotéza, ktorá preniesla Matrix do reality: Je možné, že žijeme v simulácii?

V roku 2003 prišiel Oxfordský profesor s naozaj zaujímavou myšlienkou - Náš vesmír nie je skutočný.

Môže byť všetko čo prežívame len ilúziou uzamknutou vo vyspelej počítačovej simulácii? Myšlienka toho že žijeme v digitálnom svete sa do nášho povedomia dostala prostredníctvom filmu Matrix, ktorý vyšiel v roku 1999. Ako vedecká teória však takzvaná simulačná hypotéza vznikla až v roku 2003, píše portál Space.

Simulačnú hypotézu navrhol profesor z Oxfordskej univerzity, Nick Bostrom a otázkou znie, či je jeho hypotéza reálne možnou. Na to, aby sa mohla stať skutočnosťou potrebujeme rátať s tým, že niekedy v ďalekej budúcnosti sa nám podarí zostrojiť počítač, schopný simulovať celý vesmír, fyziku, chémiu a biológiu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho sveta.

Druhý predpoklad sa týka vedomia a to v tom zmysle že vedomie je rovnaké bez ohľadu na to, kde vzniklo. To znamená, že vedomie vyspelého počítačového programu dokáže vnímať svet úplne rovnako, ako my. Ak by sa oba predpoklady naplnili, takmer okamžite by vzniklo obrovské množstvo simulovaných bytostí, ktoré by prekročilo počet ľudí žijúcich v skutočnom vesmíre. Bostrom teoretizuje, že v takomto prípade by mohla nastať jedna z troch možností:

  • Naši potomkovia zistia že vytvorenie počítača reálne simulujúceho všetky faktory nášho vesmíru, je nemožné.
  • Naši potomkovia zistia, že je naozaj možné reálne simulovať vesmír a všetky javy v ňom, no rozhodnú sa proti vytvoreniu tejto simulácie
  • Simulácia je vytvorená a drvivá väčšina vedomých bytostí žije v simulácii.

Je možné žiť v simulácii?

Zaujímavosťou v tomto prípade je to, že simulačná hypotéza sa objavovala aj ďaleko v našej minulosti. Neznamená to že grécki filozofi rozmýšľali o počítačoch, ale rovnako ako moderní ľudia, aj oni spochybňovali čo je vlastne skutočné. Z pohľadu filozofov dôb minulých však mohla byť naša realita vytvorená zlým démonom, alebo mohla byť len snom nejakého iného človeka.

Dalo by sa teda povedať že simulačná hypotéza je tu s nami o niečo dlhšie ako samotné počítače. Väčšina filozofov sa zhoduje na tom, že ide o dobrú hypotézu, ktorá núti človeka rozmýšľať nad svojou existenciou. Problémom ale môže byť to, že sa končí trilemou – Troma možnosťami, z ktorých jedna musí byť správna. Nevieme ale povedať ktorá z nich to je.

V roku 2017 ale dostala Bostromova teória zásah. Študent Stanfordskej univerzity, Brian Eggleston, objavil obrovskú chybu v simulačnej hypotéze. Ťažisko teórie leží na vytvorení supervýkonného počítača, no ľudstvo je zatiaľ jediný druh života, ktorý dokáže takéto počítače postaviť. Keď raz naši potomkovia postavia prvý superpočítač, bude viac ako jasné, že sa nenachádzame v simulácii, ktorá by na ňom mala byť spustená.

Zároveň nedokážeme na základe budúcnosti zistiť, či sa nachádzame v simulácii, alebo nie. Hoci znie táto hypotéza zaujímavo, v súčasnosti nám nedokáže priniesť žiadne relevantné odpovede. Aj naďalej ale ostáva fantastickým námetom pre sci-fi.

Mohlo by Vás zaujímať

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close