Vedci sa hádajú, či je výskum vedomia pseudovedou alebo nie: Nikto však nemá tušenie čo to vedomie vlastne je
Akýkoľvek pokus o popísanie nášho vedomia sa zakladá na určitých odhadoch. Ako sa môžeme z tohto bludného kruhu vymotať?
Ľudské vedomie patrí k najväčším záhadám modernej vedy. Zároveň ide o niečo, čo sa študuje mimoriadne ťažko, pretože vedcom chýbajú experimentálne dáta. Pri výskume vedomia však musíme zohľadniť aj filozofické faktory.
V júni tohto roku sa proti sebe postavili dve vedúce teórie vedomia. Cieľom tejto súťaže bolo raz a navždy uzatvoriť “škriepky” medzi vedcami a posunúť sa vopred na pevných základoch. Možno vás ale neprekvapí, že aj výsledky tohto “zápasu” skončili nejednoznačne. Proti sebe sa postavili dve najpopulárnejšie teórie vedomia, teda integrovaná informačná teória a teória globálneho pracovného priestoru, informuje The Conversation.
Zápas dvoch vedúcich teórií vedomia
Časť vedcov sa prikláňala k jednej teórii, druhá skupina zas k druhej. Momentálne je problém vedomia na takom mieste, že okrem týchto zvažujú vedci aj iné teórie. Cieľom všetkých výskumov je prísť na to, ako náš mozog generuje zážitky. Aby toho nebolo málo, po uverejnení výsledkov zápasu sa 124 vedcov a filozofov rozhodlo napísať otvorený list, v ktorom označili integrovanú informačnú teóriu ako pseudovedu.
Nech sa pozrieme na akúkoľvek teóriu ohľadom ľudského vedomia, v každej nájdeme veľké množstvo nedostatkov. Označiť však jednu z nich za nevedeckú má potenciál ochromiť celý výskum vedomia.
Integrovaná informačná teória sa dá zhrnúť len veľmi ťažko. Vo svojej podstate ale naznačuje, že vedomie nie je niečo, čo je špecifické len pre najvyspelejšie živočíchy na Zemi. Namiesto toho naznačuje, že vedomie je v prírode extrémne rozšírené a všetko má svoju úroveň vedomia, dokonca aj neaktívny počítačový čip. Táto teória uzrela svetlo sveta v roku 2004 a momentálne je na svojej štvrtej verzií. Integrovaná informačná teória vníma vedomie ako celkové množstvo “integrovaných informácií”.
Neprehliadnite
“Ak by sa integrovaná informačná teória potvrdila, malo by to obrovský dopad na rôzne sféry. Etické otázky by mohli vzniknúť okolo pacientov v kóme, vedomia umelej inteligencie, testovanie na organoidoch alebo okolo potratov,” píšu vedci v otvorenom liste.
Vedci v otvorenom liste tvrdili, že integrovaná informačná teória nie je vedúcou teóriou v problematike vedomia. Viacero vedcov by však s týmto nesúhlasí. Prieskum z rokov 2018 a 2019 ukázal, že až 50% výskumníkov si myslí, že je táto teória prinajlepšom sľubná.
Je integrovaná informačná teória problematická?
Tvrdiť, že väčšina vecí má určitú úroveň vedomia, má dopad na to, ako vnímame svet. Vedci však upozorňujú, že každá teória ohľadom vedomia má svoje úskalia a časti, ktoré sú rovnako radikálne ako tie, ktoré naznačuje integrovaná informačná teória.
Zároveň vedci upozorňujú na to, že každá teória vedomia môže byť považovaná za pseudovedu. V každej teórii sa totiž nájdu časti, ktoré kvôli etickým alebo praktickým dôvodom nie je možné otestovať. Niektorí odborníci sa zastávajú názoru, že tento otvorený list bol pokusom o umlčanie integrovanej informačnej teórie.
Či už je pravdivá alebo nie, každá jedna teória vedomia má presne tie isté nedostatky, aké vedci spomenuli v otvorenom liste. Integrovaná informačná teória však ponúkla jasne testovateľné predpovede. Ak ide naozaj o vedecký “blud” princípy vedeckého poznania túto teóriu vylúčia samé.
Komentáre