Môže AI nabrať vedomie? Takto by sa to mohlo stať, vysvetľujú experti
Umelá inteligencia vyvoláva rovnakým dielom údiv, ale aj obavy. Aká je jej budúcnosť?
S pokrokmi v umelej inteligencií väčšinu ľudí zaujíma, či sa môžu inteligentné stroje dostať do takej podoby, že jedného dňa získajú svoje vlastné vedomie. Čo by to znamenalo pre priemysel? Čo by to znamenalo pre celé ľudstvo?
Každý koho sa opýtate vám ponúkne odlišný názor. Podľa jedného tábora umelá inteligencia nedokáže nabrať ľudské vedomie nikdy, podľa iného to už dosiahla alebo je len krôčik od toho, aby sa to stalo. Rovnako niekto vidí v AI obrovský potenciál a zmenu k lepšiemu, iný zas existenčnú hrozbu. Ak chceme postaviť stroj, musíme vedieť aké komponenty do neho idú a akú má každý z nich funkciu, vysvetľuje portál The Conversation. Z pohľadu filozofie je však aj človek určitým typom “stroja”, hoci veľa mechanizmov vďaka ktorým fungujeme, dokážeme tvoriť a vytvárať vzťahy, ostávajú pre nás zatiaľ záhadou.
Umelá inteligencia má v tomto smere obrovský potenciál nielen zmeniť povahu priemyslu, ale ponúknuť nám aj zrkadlo toho, čo v skutočnosti inteligencia znamená a čím sme. Ak sa človeku podarí vytvoriť stroj, ktorý napodobňuje naše správanie, potom získa mechanické vedomosti o tom, ako ten stroj funguje. Tým pádom by sme mohli podobné analógy hľadať aj u nás.
Z filozofického hľadiska je práve toto to, čo robí jazykové modely ako ChatGPT, Bard alebo Bing tak fascinujúce. Umelá inteligencia uzrela svetlo sveta na prelome minulého a tohto roka, no už teraz nám ukazuje fascinujúci alebo desivý progres, podľa toho aký názor na umelú inteligenciu zastávate. V Štokholme sa odohrá už 16. Ročník konferencie, ktorá sa venuje hlavne problematike AI. Niekoľko štúdií bolo prijatých na túto konferenciu.
Dokáže umelá inteligencia získať vedomie?
V týchto výskumoch sa inteligencia definuje ako schopnosť niečo predpovedať na základe neúplných informácií. Čím menej informácií stroj má a aj tak dospeje k správnemu záveru, tým inteligentnejší je. Zároveň existuje aj určitý limit na to, koľko inteligencie je prakticky užitočnej. Ako vysvetľujú vedci, človek je dostatočne rozumný na to, aby sa naučil šoférovať, no viac rozumu ho lepším vodičom nespraví.
Neprehliadnite
V tomto smere je praktickou teória “Bennetovej britvy”, ktorá hovorí, že vysvetlenie problému by nemalo byť špecifickejšie, než je nutné. Táto teória sa trošku líši od populárnej Occamovej britvy, ktorá tvrdí, že najjednoduchšie vysvetlenie je pravdepodobne to správne. Ide o malý, no významný rozdiel. AI ktorá uprednostňovala menej špecifickejšie vysvetlenia, dokázala prekonať AI preferujúcu jednoduchšie vysvetlenia až o 500%.
Ďalším ponímaním inteligencie môže byť schopnosť pochopiť ako bude prostredie alebo živočíchy v ňom reagovať na naše konanie. V tomto smere autor ponúka ďalší zaujímavý príklad. Ak necháme psa v naštartovanom aute, nebojíme sa, že ho ukradne. Nenechali by sme ho však hneď vedľa našej večere.
Umelá inteligencia má stále problém pochopiť príčinu a následok. Na to, aby umelá inteligencia získala vedomie, musí vedieť jasne rozlíšiť čo zapríčinila ona, alebo čo len sledovala stať sa. Zatiaľ to do nej môžeme len naprogramovať, no za hranicami týchto mantinelov sama o sebe nedokáže plne uchopiť koncept kauzality.
Niektorí experti hovoria, že ak chceme, aby umelá inteligencia rozmýšľala ako my, potrebuje niečo, čo zatiaľ nikdy nemala, schopnosť interagovať so svetom fyzicky. Hoci stále nepoznáme všetky záhady nášho vedomia, časť z toho čo sme pochádza aj z toho, ako existujeme vo fyzickom svete a ako naň vieme vplývať. Ak chceme získať umelú inteligenciu, ktorá rozmýšľa ako my, potrebuje mať ľudské zážitky, skúsenosti a pocity. To je zatiaľ mimoriadne ťažké vytvoriť.
Komentáre