Môže umelá inteligencia nabrať vedomie?  

Od konca minulého roka sme mohli vidieť ako sa schopnosti umelej inteligencie zlepšovali raketovým tempom. Dnes táto technológia pomáha mnohým z nás, no experti sa pozerajú do budúcnosti. Najčastejšou otázkou ohľadom AI je: Môže umelá inteligencia nabrať vedomie?  

Niektorí hovoria áno, iný nie a malá časť tvrdí, že umelá inteligencia nabrala vedomie už teraz. V tomto smere prináša pohľad na problematiku aj výskum vedcov z University of Sheffield. Tí tvrdia, že je nepravdepodobné, aby umelá inteligencia pripomínala skutočné mozgové procesy, bez ohľadu na to, aké veľké sú ich neurónové siete.  

Z praxe dnes poznáme systémy ako ChatGPT, Bing alebo Google Bard. Ide o textové modely, ktoré používajú veľkú neurónovú sieť na to, aby riešili komplikované problémy, v tomto prípade generovanie prirodzenej reči. Tieto umelé inteligencie používajú siete imitujúce fungovanie nášho mozgu a dokážu sa dokonca učiť zo svojich vlastných chýb. 

Autori novej štúdie tvrdia, že hoci neurónové siete umelých inteligencií pripomínajú ľudský mozog, zároveň existuje niekoľko dôležitých rozdielov, ktoré im bránia získať našu inteligenciu. Výskumníci tvrdia, že prvým zásadným rozdielom je to, že ľudský mozog existuje v rámci tela, teda fyzického systému, ktorý orgánu umožňuje vnímať svet okolo seba a konať. To že máme telo s ktorým vieme narábať robí mozgové procesy zmysluplné spôsobom, ktorý AI bez tela nedokáže zreprodukovať.  

Umelej inteligencii chýba jedna zásadná vec

Umelá inteligencia dnes dokáže rozpoznať a generovať komplexné vzorce dát, no chýba jej priame prepojenie so svetom. Znamená to, že takáto umelá inteligencia nechápe, ani si neuvedomuje svet okolo nej.  

Súvisí s tým

AI sa čoraz viac správa ako človek. Veríme jej už aj to, že má vedomie?

Druhým rozdielom je, že náš mozog je zložený z niekoľkých “podsystémov”, ktoré sú organizované v špecifickej konfigurácii. Toto usporiadanie je podobné v prípade všetkých stavovcov, no nie v prípade umelej inteligencie.  

“ChatGPT je fascinujúcou technológiou a príkladom toho, že môžeme vyriešiť aj mimoriadne zložité úlohy, ako napríklad rozpoznanie štruktúry ľudskej reči. Napriek tomu tieto typy umelej inteligencie s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nezačnú rozmýšľať ako ľudia,” tvrdí profesor Tony Prescott, riaditeľ Sheffield Robotics

Ak chceme umelú inteligenciu schopnú ľudského rozmýšľania, mali by sme jej dať robotické telo, tvrdia autori štúdie. V súčasnosti prebiehajú výskumy, ktoré sa pokúšajú umelú inteligenciu použiť na ovládanie robotov. Vedci nejaký progres síce vykonali, no rozmýšľajúci roboti sú stále otázkou vzdialenej budúcnosti.  

Tieto experimenty pomáhajú v prvom rade posúvať hranice robotiky ďalej, no zároveň vedcom ukazujú, ako naše mozgy kontrolujú telo. Výskumy sa momentálne zaoberajú spôsobmi ako sa môže umelá inteligencia učiť. Autori štúdie tvrdia, že ďalší prelom vo sfére umelej inteligencie bude zahŕňať systémy, schopné lepšie napodobňovať ako reálny mozog funguje a ako sa učí.