Žijeme v simulácii? Nový fyzikálny zákon nám môže povedať, či je simulačná teória pravdivá
Simulačná teória už má nejaké tie roky, no zatiaľ nikto nezískal jediný vedecký dôkaz, ktorý by nám pomohol zistiť, kde je pravda.
Jednou zo zaujímavejších vedeckých hypotéz je nepochybne simulačná teória, ktorá sa pýta otázku, či je vesmír a všetok život v ňom dielom mimoriadne sofistikovanej simulácie vytvorenej našimi predkami, alebo inou formou života, ktorá skúma ako sa môže inteligentný život vyvíjať, alebo v prípade našich potomkov, simuluje životy ich predkov.
Ak by bola simulačná teória pravdivá, znamená to, že všetky fyzikálne zákony sú len algoritmy, ktoré bežia na zariadení s nepredstaviteľne veľkou výpočtovou silou. S týmto konceptom sa môžeme stretnúť primárne v ríši sci-fi, spopularizoval ho dnes už kultový film The Matrix. Vo svete vedy má simulačná teória popularitu, ale skôr sa berie ako zaujímavý myšlienkový experiment.
Či môžeme naozaj žiť v simulácii je niečo, čo vyvoláva veľkú mieru kontroverzie, no aj fascinácie, a to do dnešného dňa. Podporovatelia simulačnej teórie tvrdia, že ak skutočne žijeme v simulácii, potom by mali existovať takzvané “glitche” alebo po našom chyby v simulácii. Zároveň by sme mali vidieť vzorce vo vesmíre, ktoré by mohli prezradiť to, že je simulovaný.
Teoreticky by sme takto mohli zistiť či žijeme v simulácii alebo nie, no prakticky sa akékoľvek chyby hľadajú nesmierne ťažko, obzvlášť keď ešte nechápeme na 100% ako náš vesmír funguje.
Portál The Conversation ale informuje o štúdii, ktorá prišla s naozaj zaujímavým tvrdením. Táto štúdia bola publikovaná ešte v roku 2022 a prináša spôsob, ktorý by nám mohol prezradiť, či žijeme v simulácii alebo nie. Táto štúdia sa zakladá na takzvanej informačnej teórii, ktorá skúma kvantifikáciu, ukladanie a komunikáciu informácie.
Neprehliadnite
Nový fyzikálny zákon opisujúci „kompresiu dát“
Štúdia na základe informačnej teórie navrhla nový fyzikálny zákon. Ten by sme mohli použiť na odhalenie toho, či je simulačná teória pravdivá alebo nie. Nový zákon sa zakladá na druhom termodynamickom zákone, ktorý hovorí, že entropia sústavy, teda miera jej neusporiadanosti, postupom času klesá.
Druhý zákon termodynamiky nám opisuje ako horúca káva postupne chladne, až kým nedosiahne rovnakú teplotu ako prostredie. Vtedy sa stáva jej entropia maximálnou a energia minimálnou. Nový fyzikálny zákon nazvali autori štúdie druhý infodynamický zákon a v podstate hovorí to isté, len naopak. Podľa tohto zákona informačná entropia, teda priemerný počet informácií, ktoré nejaká udalosť predá, buď ostáva konštantná, alebo sa časom zmenšuje. Zmenšuje sa až kým nedosiahne minimálnu hranicu.
Tento infodynamický zákon možno aplikovať prakticky na čokoľvek a mohol by mať výrazné vedecké dôsledky. Vieme, že vesmír expanduje, no počas tohto procesu nezískava ani nestráca teplo. Entropia vesmíru v tomto prípade musí ostať konštantná, no podľa termodynamického zákona by mala narastať. Autori štúdie navrhujú, že informačná teória by mohla v tomto prípade poskytnúť akúsi rovnováhu.
V prípade simulačnej teórie môže tento infodynamický zákon popisovať kompresiu dát a tým aj optimalizáciu simulácie. Ak by nejaká vyspelá civilizácia postavila simuláciu celého vesmíru, potrebovala by nejaký mechanizmus, ktorý by optimalizoval a komprimoval dáta. Tým by sa znížila celková výpočtová náročnosť.
Ak sa dokáže, že je tento zákon aplikovateľný univerzálne rovnako ako druhý termodynamický zákon, podľa autorov by to znamenalo, že kompresiu dát vidíme všade okolo seba. Tento zákon musí prejsť ešte výrazným testovaním, no ak ustojí kritiku, teoreticky môže ísť o prvý vedecký dôkaz podporujúci simulačnú teóriu.
Komentáre