Môžeme žiť v čiernej diere? Nová štúdia naznačuje, že by to teoreticky bolo možné
Výskumníci z ANU vytvorili najkomplexnejší pohľad na históriu vesmíru, aký bol kedy vytvorený.
Výskumníci z Australian National University v rámci novej štúdie priniesli na prvý pohľad jednoduchý graf, ktorý v sebe ukrýva mimoriadne komplexnú myšlienku. Všetko, čo vo vesmíre existuje, od elementárnych častíc až po najväčšie galaktické zoskupenia, umiestnili na jednu škálu. Tá porovnáva hmotnosť a polomer.
Na tomto grafe nájdete aj zakázanú zónu s prírodnými zákonmi a v spodnej časti je zóna, kde kvantová mechanika maže rozdiely definujúce jednotný objekt.
“V našom grafe chceme upriamiť pozornosť na trojuholníkové regióny zakázané všeobecnou relativitou a kvantovou neurčitosťou, ktoré nám pomáhajú navigovať sa vzťahom gravitácie a kvantovej mechaniky. Tento vzťah sa kríži v existencii najmenších možných objektov, takzvaných planckových čiernych dier, ktoré by mohli byť vhodnými kandidátmi na stav, z akého vznikol náš vesmír,” píšu autori vo svojej práci.
Tento graf zároveň ukazuje aj niečo znepokojivé, a to, že žijeme v čiernej diere. Ak sa pozriete na vrchnú čiernu líniu, na nej sú vyobrazené rôzne čierne diery. Od tých najmenších pozorovateľných až po najväčšie supermasívne čierne diery. Na tejto línii sedí aj takzvaný Hubblov rádius, teda inými slovami celý pozorovateľný vesmír. Autori práce zistili, že ak by bola čierna diera veľká ako celý pozorovateľný vesmír, mala by rovnakú hustotu ako vesmír.
Žijeme vo vnútri gigantickej čiernej diery?
Autori štúdie pre portál IFL Science priznali, že toto nie je prvýkrát, čo sa niekto spýtal, či by náš vesmír mohol byť čiernou dierou. Nová štúdia dokazuje, že by to mohla byť pravda. Autori štúdie ale veria, že je to veľmi nepravdepodobné, hoci z grafu vyplýva ešte jedna zaujímavosť. Od počiatku vesmíru, pred 13,8-miliardami rokov, až do dnes bol Hubblov rádius vždy na načrtnutej čiernej línii.
Výskumníci zahrnuli do svojich meraní hmotnosti vesmíru aj temnú hmotu a temnú energiu. Vyplýva to z toho, že energiu a hmotnosť môžeme zameniť. V tomto smere poznamenávajú, že sa vesmír držal na načrtnutej línii aj pred miliardami rokov. Znamená to, že jeho umiestnenie nebude zrejme náhoda.
Neprehliadnite
Pozorovateľný vesmír predstavuje oblasť, kde stihlo prvé svetlo “dosvietiť” od počiatku vesmíru. Čo sa nachádza za touto hranicou momentálne nemáme šancu vidieť. Autori štúdie vysvetľujú, že je to niečo ako “horizont udalostí” čiernej diery a to je len jedna paralela, ktorá existuje medzi čiernou dierou a vesmírom.
Ako sme už spomenuli, autori označujú túto hypotézu za zaujímavú, no nepravdepodobnú. Ak by sme skutočne existovali vo vnútri nepredstaviteľne gigantickej čiernej diery, potom by všetok vesmír za Hubblovým rádiusom musel mať nulovú hustotu. To nie je podľa autorov “dobrý predpoklad”. Zároveň však poznamenávajú, že teória vesmíru ako čiernej diery potrebuje viac premýšľania.
Hlavným problémom tejto hypotézy je, že momentálne nemáme predstavu, čo sa nachádza v jadre čiernej diery a zatiaľ neexistuje spôsob, ako by sme mohli niečo také zistiť. Horizont udalostí predstavuje hranicu, spoza ktorej by musela informácia prekonať najvyššiu možnú rýchlosť, rýchlosť svetla, aby sa dostala von. Aj keby sme teda našli spôsob, ako sa k čiernej diere dostať a pustiť do nej sondu, tá by nám spätne nemohla poslať žiadne informácie.
Komentáre