SpravodajstvoVeda a výskum

Zemská kôra sa prevrátila hore nohami pod Stredozemným morom

Výskumníci sa pozreli na zemetrasenie v Španielsku v roku 2010. Toto sa im podarilo odhaliť.

Výskumníci zo Seismological Society of America sa v novej štúdii lepšie pozreli na seizmické vlny, ktoré vznikli dôsledkom zemetrasenia v Španielsku v roku 2010. Ukázalo sa, že tieto vlny boli stopou, ktorá vedcov doviedla k nečakanému objavu pod západnou časťou Stredozemného mora.  

V rámci novej štúdie vedci objavili časť litosferickej platne, ktorá sa podsunula pod druhú platňu a kompletne sa prevrátila. Seizmické vlny ukázali takzvaný slab, ktorý sa rapídne prepadal do zemského plášťa a popri tom sa obrátil naruby. Znamená to, že litosferická platňa so sebou niesla časť vody a táto voda sa dostala pod platňu.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Tento objav môže pomôcť výskumníkom lepšie pochopiť komplikovanú tektonickú štruktúru západného Stredozemného mora, kde sa spája Afrika a Eurázia. Zároveň by však vedci mohli objasniť mechanizmy za pomerne vzácnym a hlbokým zemetrasením. To sa odohralo v hĺbke viac ako 600 km.  

Počas zemetrasenia v Španielsku v roku 2010 zaznamenalo seizmické vlny niekoľko prístrojov v Španielsku a Maroku. Výskumníci pozorovali, že v tomto prípade takzvané coda vlny trvali neobvykle dlho. Ide o pozostatok vibrácii na konci seizmogramu. Všimli si ale aj to, že sa objavili stopy oneskorených P-vĺn, ktoré sa objavili popri pôvodných P-vlnách.  

“Spočiatku sme nemali za cieľ lepšie pochopiť mechanizmy hlbokého zemetrasenia. Na túto tému totiž vzniklo niekoľko výskumov, ktoré túto problematiku pokryli celkom dobre. Cieľom našej práce bolo len popísať zaznamenané vlny, z čistej zvedavosti. Z rôznych typov seizmických vĺn sa môže človek veľa naučiť, ak sa na ne pozrie bližšie. Tu sme si všimli niečo neobvyklé,” vysvetľuje Daoyuan Sun, jeden z autorov štúdie.  

Obrátená subdukovaná litosferická platňa

Autori štúdie sa zhodli na tom, že neobvyklé vlny možno najlepšie vysvetliť regiónom, v ktorom sa seizmické vlny spomaľujú. To vedcom ukázalo, že s najväčšou pravdepodobnosťou tieto vlny prechádzali roztaveným alebo tekutým materiálom.  

Subdukované tektonické platne typicky obsahujú takúto vrstvu, pretože spolu s platňou sa do zemského plášťa dostáva aj voda. V tomto prípade ale vedci pozorovali pomalšiu vrstvu pod subdukovanou platňou. To sa líši od bežných prípadov, kedy sa vrstva nachádza na platni. To vedcom naznačilo, že sa subdukovaná platňa úplne prevrátila.  

Existencia tejto vrstvy zároveň indikuje prítomnosť kremičitanu horečnatého, ktorý môže prenášať vodu do hĺbky 600 km. Keď sa tieto látky dehydrujú, môžu sa stať krehkejšími, čo zároveň môže viesť k hlbokým zemetraseniam. Autori štúdie naznačujú, že by mohlo v tomto prípade pomôcť, ak by vedci prešetrili aj iné hlboké zemetrasenia, napríklad v severovýchodnej Číne, Južnej Amerike a ďalších regiónoch. Problémom môže byť to, že výskum týchto zemetrasení si vyžaduje meraciu stanicu priamo nad týmito zemetraseniami. Prípad v Španielsku v roku 2010 vnímajú ako šťastnú náhodu.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close