Zemská kôra je len „pozlátko“ na povrchu. Čo sa nachádza hlboko pod našimi nohami?
Výskumníci z havajskej univerzity Manoa vysvetľujú, ako vznikla Zem a jej jednotlivé vrstvy.
Podľa vedcov naša Slnečná sústava vznikla pred 4,6-miliardami rokov, informuje havajská univerzita Manoa.
V tomto období sa začal obrovský molekulárny oblak rútiť a častice plynu a prachu začali pomaly padať do stredu štruktúry a počas toho sa zrážali a vytvárali trenie. Teplota v strede štruktúry, ktorá sa označuje ako solárny oblak, rástla až dokým neboli teploty dostatočne vysoké na to, aby sa začala jadrová fúzia.
Od toho momentu sa z nášho Slnka stala riadna hviezda, v ktorej prebieha jadrová fúzia. Nie všetka hmota, z ktorej sa Slnko tvorilo, však do hviezdy spadla. Veľká časť hmoty vytvorila takzvaný protoplanetárny disk, v ktorom sa častice začali postupom času opäť spájať. Vznikli prvé zárodky planét našej sústavy, vrátane Zeme.
Keď Zem vznikla, spočiatku to bola guľa roztavenej hmoty. Postupne sa však materiál začal triediť do vrstiev. Najhustejší klesol až k jadru planéty a bolo to hlavne železo a nikel. Tie vytvorili jadro Zeme. Menej hustá hmota sadla na jadro a išlo hlavne o kremičitany, bohaté na železo. Najmenej hustý materiál, žula a bazalt, sa usadili na vrchu a vytvorili zemskú kôru.
Usporiadanie vrstiev
Po vychladnutí Zeme planéta stále prechádzala výraznou vulkanickou činnosťou. Počas sopečných erupcií sa uvoľňovalo nielen teplo z hlbín planéty, ale aj rôzne plyny. Medzi nimi vodná para, popol a láva. Keď sa Zem ochladila, vodná para skondenzovala do kvapalného skupenstva a vznikli oceány. Sopečná činnosť však stále formovala povrch našej planéty. Zemská kôra sa ale vyvíja aj dnes!
Neprehliadnite
Zmeny v zemskej kôre ovplyvňujú jej hustotu. Zvetrávanie alebo roztápanie ľadovcov zmenšuje kontinentálnu hmotnosť, zatiaľ čo ju sopečná činnosť zvyšuje. Čím je kontinent ľahší, tým sa viac nadnesie na plastickom zemskom plášti. Čím je kontinent ťažší, tým sa ponára hlbšie.
Dnes vieme, že sa zem skladá z rôzne hustých vrstiev vďaka množstvu dôkazov. Hustotu žuly alebo čadiča možno zistiť pomocou laboratórnych experimentov. Práve vďaka experimentom dnes vieme, že hustota povrchu je približne 2,8 gramov na centimeter kubický. Nepriame dôkazy naznačujú, že hustota celej planéty je približne 5,5 g/cm3. Z toho vedci usudzujú, že hlbšie vrstvy Zeme musia byť hustejšie.
Seizmické vlny vedcom prezrádzajú, že materiál pod našimi nohami je usporiadaný do vrstiev. Keď sa seizmická vlna šíri našou planétou, akákoľvek zmena značí, že vlna prešla iným typom materiálu. Starostlivé merania vedcom odhalili niekoľko rôznych vrstiev, ich hrúbku a kompozíciu. Vďaka seizmickým vlnám dokážu zároveň odhadnúť, či je vrstva pevná, tekutá alebo má hustú plastickú štruktúru.
Zatiaľ sa však musíme spoliehať na nepriame pozorovania. Ani dnes nedokážeme získať priamo vzorky materiálu, ktorý sa nachádza pod zemskou kôrou. Vedcom však pomáhajú spomínané seizmické vlny a mimoriadne presné simulácie. Rovnako treba povedať, že aj sopečné erupcie sú schopné vyplaviť na povrch rôzne horniny. Len pre zaujímavosť, doposiaľ sme sa pomocou vrtákov dostali len do hĺbky 12 kilometrov, čo je najhlbší vrt na svete. Tento umelý vrt vytvorený ľuďmi sa volá Kholský superhlboký vrt.
Komentáre