Zem vznikla rýchlejšie, než sme si doposiaľ mysleli. Výsledky štúdie prekvapili aj vedcov

Vedci majú ako-takú predstavu o formácii nových planét, no stále máme v tomto smere výrazné medzery.

solarna burka a zem
Zdroj: argus / Shutterstock.com

Naša planéta Zem vznikla pred približne 4,6 miliardami rokov,  prakticky v rovnakom čase ako ostatné planéty, ak sa chceme na jej vznik pozrieť zjednodušene. Vedci ale vedia, že Zem nevznikla naraz, no išlo o dlhý proces, ktorý podľa našich súčasných poznatkov mohol trvať aj 100-miliónov rokov.

Portál Universe Today ale informuje o štúdii, ktorá prináša nový pohľad na formáciu našej planéty. Podľa tejto vedeckej práce Zem vznikla oveľa rýchlejšie, a len za niekoľko miliónov rokov. Ako autori vysvetľujú, formácia Zeme za 100-miliónov rokov je len všeobecný spôsob, ako veda opisuje formáciu našej planéty. Najprv vznikla planéta, tá sa neskôr ochladila, vytvorila si atmosféru, potom magnetické pole a nakoniec platňovú tektoniku. Potom sa objavil jednoduchý život a na konci tohto evolučného procesu máme Zem v dnešnej podobe. Vedci častokrát vysvetľujú, že sa voda na planétu dostala prostredníctvom kolízií s asteroidmi a kométami.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci majú základnú predstavu o formácii Zeme, no stále nedokážeme presne povedať, ako tento proces prebiehal. Všetko čo dnes vieme prišlo vďaka mimoriadne náročným výskumom, medzi ktoré možno radiť aj výlet ľudí na povrch Mesiaca. O záhadách planetárnej formácie však ani zďaleka nevieme dosť.

Nová štúdia sa objavila vo vedeckej publikácii Nature a kráča proti dlho zaužívaným teóriám. V rámci nej sa autori pozreli na planetárnu formáciu cez milimetrové zrnká prachu, ktoré sú kritickým počiatočným bodom formácie nových planét. Keď vzniká nová hviezda, v tomto prípade Slnko, okolo neho stále ostáva gigantický prstenec hmoty, ktorý ho živil. Tento disk vedci označujú ako protoplanetárny disk a práve v ňom sa rodia nové planéty.

Protoplanetárny disk sa skladá z plynu a drobných čiastočiek prachu. Jedno zrnko sa spojí s ďalším a takto postupne vznikne zárodok planéty, ktorý na seba nabaľuje viac a viac plynu a prachu. O čosi neskôr vznikne planéta, napríklad naša Zem. Autori novej štúdie sa nehádajú o tom ako planéty vznikajú, no prinášajú inú hypotézu o tom ako Zem získala vodu. Podľa ich výsledkov sa voda na Zem dostala už počas jej formácie a nie cez asteroidy a kométy.

„Naša práca ukazuje, že Zem vznikla mimoriadne rýchlou akumuláciou milimetrových zrniečok prachu a formovala sa len niekoľko miliónov rokov. Zároveň sa zdá, že voda mohla byť vedľajším produktom tejto rýchlej formácie,“ tvrdí Martin Bizzarro, jeden z autorov štúdie.

Rýchla formácia Zeme

Práca sa zameriavala na výskum prvkov ako kremík a oxid kremičitý. Kremík je dôležitou súčasťou planét ako Zem a v našej kôre ide o druhý najrozšírenejší prvok, po kyslíku. Výskumníci dokážu sledovať evolučnú púť týchto prvkov, od obdobia ich vzniku v supernove, až po ich prítomnosť v telesách Slnečnej sústavy. V rámci štúdie vedci analyzovali izotopickú kompozíciu viac ako 60 meteoritov a kozmických telies.

Autori štúdie vysvetľujú, že ak sa v práci mýlia a voda na Zem skutočne prišla v asteroidoch a kométach, potom to môže mať výrazný dopad na obývateľné planéty za hranicami sústavy.

„Ak sa voda dostala na planétu cez asteroidy a kométy, potom máme obrovské šťastie. Zároveň to znamená aj to, že vodu na kozmických telesách mimo Slnečnej sústavy nájdeme len veľmi zriedka,“ vysvetľuje spoluautor štúdie, Martin Schiller.

Keď vznikne dostatočne veľký zárodok planéty, ten sa začne správať ako „kozmický vysávač“. Zo svojho okolia stiahne veľké množstvo prachu a plynu, vďaka čomu môže planéta ako Zem vzniknúť len za pár miliónov rokov. V stiahnutom materiáli sa nachádzali aj ľadové zrniečka, a tak mohla naša planéta získať svoju vodu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre