Webbov teleskop zachytil smrť vzdialenej hviezdy. Takto raz skončí aj naše Slnko
Slnko starne každým dňom a vo vzdialenej budúcnosti sa dostane do fázy, ktorá preňho bude znamenať koniec. Webbov teleskop nám ukazuje, ako raz skončí aj Slnko.
Všetko má svoj začiatok a koniec. Smrť je súčasťou života, no nie vždy si uvedomujeme, že to platí aj pre kozmické objekty, vrátane nášho Slnka. Predstaviť si niečo v miliardách rokov je pre nás mimoriadne náročné, no naša centrálna hviezda vznikla pred približne 4,5-miliardami rokov a ešte niekoľko miliárd rokov potrvá, kým sa dostane ku koncu svojho životného cyklu.
Nám sa to môže zdať ako večnosť, akoby tu naša Zem alebo Slnko bolo odjakživa a naveky aj bude. Priemerný človek sa dožíva približne 70 až 75 rokov, čiže riešiť niečo, čo sa udeje za „nekonečne dlho“ nie je našou prioritou. Astronómovia však dokážu vidieť aj do tak vzdialenej budúcnosti a už dnes máme predstavu o tom, ako budú posledné chvíle našej hviezdy vyzerať.
Slnko starne každým dňom a postupne sa zväčšuje. Naše najlepšie odhady naznačujú, že za približne 5-miliárd rokov vstúpi do fázy červeného obra, kedy rapídne expanduje. Našu planétu však budeme musieť opustiť ešte o niečo skôr. Vo fáze červeného obra sa Slnko nafúkne a pohltí planéty Merkúr, Venušu a potenciálne aj Zem. Následne svoje vonkajšie vrstvy odhodí a ostane po ňom len biely trpaslík, mŕtve jadro hviezdy, ktoré postupne chladne.
Ako nakoniec skončí naša sústava?
Lenže ako to bude vyzerať po smrti Slnka? Vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol pohľad na takzvanú prstencovú hmlovinu, jednu z najznámejších planetárnych hmlovín vo vesmíre. Táto štruktúra, rovnako ako aj iné, vznikla keď sa hviezda podobná tej našej dostala na koniec svojho života. Bežne sa kocháme podobnými kozmickými úkazmi a najnovšie Webbove zábery ponúkajú pohľad na hmlovinu v detaile, v akom sme ju ešte nemali možnosť vidieť. Fotografie nám však ukazujú aj to, že podobný úkaz o pár miliárd rokov nájdeme aj okolo našej sústavy.
„Planetárne hmloviny získali svoj názov pre to, lebo sa v teleskope javili ako drobné štruktúry pripomínajúce planétu. V minulosti sme predpokladali, že ide o jednoduché kruhové útvary s umierajúcim jadrom hviezdy v centre,“ tvrdí Roger Wesson, výskumník z Cardiff University, ktorý viedol pozorovania Webbovho ďalekohľadu.
Prstencová hmlovina sa od nás nachádza približne 2 200 svetelných rokov a je ideálnym cieľom pre študovanie planetárnych hmlovín a toho ako vznikajú. Túto hmlovinu môžete počas jasného letného večera pozorovať aj cez obyčajný ďalekohľad. V tomto prípade však Webbov ďalekohľad skúmal hmlovinu pomocou prístrojov NIRCam a MIRI.
Neprehliadnite
Zábery z prístroja MIRI vedcom poskytli doteraz najostrejší a najjasnejší záber na jemnú žiaru okolo jasného prstenca hmloviny. Prekvapením pre vedcov bolo objavenie až desiatich pravidelne rozmiestnených štruktúr v tejto jemnej žiare. Predpokladá sa, že tieto prstence vznikali každých 280 rokov, počas toho ako umierajúca hviezda zhadzovala vonkajšie vrstvy.
Komentáre