Z „bodky“ sa stala jedna z najstarších galaxií. Webbov teleskop odhalil galaxiu, ktorá vznikla krátko po Veľkom tresku
Webb spozoroval zvláštny objekt, tvrdia autori novej štúdie. Z bodky sa vykľula galaxia Maisie’s Galaxy, ktorá vznikla prakticky v okamihu po Veľkom tresku.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol dva nové zábery, na ktorých si astronómovia všimli objekty, ktoré by mohli byť najstaršími galaxiami aké sme kedy pozorovali.
Oba objekty pochádzajú z doby pred viac ako 13 miliardami rokov a zábery celkovo ponúkajú oveľa širší uhol ako prvé Webbove deep field zábery, vysvetľujú vedci z University of Texas, Austin. Tí vo svojej novej štúdii identifikovali jeden mimoriadne zaujímavý objekt, ktorý pomenovali Maisie’s Galaxy, podľa dcéry vedúceho projektu. Predpokladá sa, že táto galaxia vznikla len 290-miliónov rokov po Veľkom tresku a môže ísť o jednu z prvých galaxií, aké vo vesmíre vznikli.
Štúdia sa objavila na portáli ArXiv a momentálne čaká na publikáciu v recenzovanom vedeckom časopise. Ak by sa objav potvrdil, znamenalo by to, že galaxie začali vznikať oveľa skôr, než sa prvotne predpokladalo. Webb nový záber vytváral 24 hodín a zaznamenal pritom časť oblohy, na ktorú sa už predtým pozrel Hubblov vesmírny ďalekohľad.
„Je úžasné vidieť ako sa bodka svetla z Hubblových záberov premenila na celistvú, nádherne tvarovanú galaxiu. Množstvo ďalších galaxií sa na Webbových záberoch objavili z čista-jasna,“ vysvetľuje Steven Finkelstein, vedúci projektu.
Najnovšia práca vedcov je súčasťou väčšej spolupráce CEERS, ktorá pozostáva z 18 vedcov z 12 rozličných inštitúcií a viac ako stovky spolupracovníkov. Úlohou CEERS je výskum najskorších galaxií, aké vo vesmíre vznikali.
Formácia prvých galaxií
Najväčší záber predstavuje koláž 690 individuálnych záberov, ktoré Webbov vesmírny teleskop zbieral približne 24 hodín. O zachytenie záberov sa postaral inštrument NIRCam (pozn. redakcie: Near-Infrared Camera). Zábery zachytávajú približne osemkrát väčšiu rozlohu ako prvé deep field zábery Webbovho teleskopu, no nejdú až tak do hĺbky. Na spojenie záberov dokopy použili autori štúdie najvýkonnejší superpočítač na svete, Frontera.
Neprehliadnite
Ďalší záber vznikol vďaka inštrumentu MIRI (pozn. redakcie. Mid-Infrared Instrument). Oproti NIRCam má MIRI menšie zorné pole ale pracuje s vyšším priestorovým rozlíšením než predchádzajúce inštrumenty v strednom infračervenom pásme. Inštrument MIRI dokáže zachytiť dlhšie vlnové dĺžky ako NIRCam. Vďaka tomu astronómovia dokážu vidieť kozmický prach žiariaci v galaxiách a okolo čiernych dier na stredné vzdialenosti. Zároveň dokážu vidieť svetlo starších hviezd na veľmi veľké vzdialenosti.
Spolupráca CEERS v budúcnosti dostane viac ako 60 hodín práce s teleskopom. Znamená to, že v decembri získajú ďalšiu várku dát spolu so spektroskopickými meraniami vzdialených galaxií. Dnes sa predpokladá, že Veľký tresk, počiatok vesmíru a času ako ho poznáme, nastal pred 13,8 miliardami rokov. Pochopenie toho, kedy sa začali formovať prvé hviezdy a galaxie, umožní astronómom lepšie pochopiť evolučnú cestu vesmíru od veľkého tresku až po súčasnosť. Na základe presných modelov doterajšej evolúcie kozmu budú môcť vedci nahliadnuť aj do budúcnosti a pokúsiť sa odhadnúť, ako by sa vesmír mal vyvíjať ďalej.
Komentáre