Webbov teleskop zachytil Jupiter a jeho dychberúcu polárnu žiaru: Takýto záber sa len tak ľahko nevidí!
Webbov ďalekohľad zaznamenal polárne žiary na oboch póloch planéty, spolu s jej mesiacmi.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba opäť raz dokazuje, že dovidí nielen na hranice vesmíru, ale ľavou zadnou nás zvládne ohromiť aj pohľadmi z našej Slnečnej sústavy. V najnovšej várke záberov nám ukazuje planétu Jupiter a jej dychberúcu polárnu žiaru.
Zábery publikovala americká NASA na svojom blogu a vedcom pomôžu lepšie pochopiť procesy odohrávajúce sa v hlbších vrstvách planéty.
„Nečakali sme, že zábery budú tak dobré,“ tvrdí astronóm Imke de Pater z University of California, Berkeley.
Webbov vesmírny teleskop je projektom, ktorý riadi americká NASA, ESA (pozn. redakcie: Európska vesmírna agentúra) a CSA (pozn. redakcie: Kanadská vesmírna agentúra). Dve fotografie vytvoril vedecký prístroj NIRCam (pozn. redakcie: Near-Infrared Camera), ktorý má tri špeciálne filtre. Planétu zachytil prístroj v infračervenom spektre, ktoré je pre ľudské oko neviditeľné. Farby boli preto posunuté do spektra, ktoré dokážeme vnímať.
V samostatnej snímke Jupitera si môžete všimnúť polárnu žiaru nad severným a južným pólom planéty. Tieto štruktúry sa objavujú pri použití filtra na červenšie farby, no zároveň tento filter odráža aj svetlo z nižších oblakov. Ďalší filter na žlté a zelené farby ukazuje opar, ktorý sa vznáša okolo pólov planéty. Tretí filter vníma modré odtiene a reprezentuje svetlo, ktoré sa odráža od oblakov v hlbších vrstvách planéty.
Vidieť môžete aj veľký červený fľak neutíchajúcu búrku, ktorá by dokázala jednoducho pohltiť celú našu planétu. Tá spolu s ďalšími oblakmi odráža množstvo Slnečného svetla. Astronómka Heidi Hammel má na starosti pozorovania Webbovho teleskopu skúmajúce našu Slnečnú sústavu. Vysvetľuje, že jasne biele regióny sú pravdepodobne oblaky nachádzajúce sa vysoko v atmosfére planéty. Čierne oblasti sú presným opakom, teda nemajú veľa oblakov.
Neprehliadnite
V širšom zábere vynikne aj jemný prstenec planéty spolu s dvoma mesiacmi plynného obra. Nižšie si môžete všimnúť galaxie, ktoré sa teleskopu podarilo zachytiť spolu s Jupiterom.
Ako vznikajú Webbove zábery?
Zaujímavosťou je, že Webbov vesmírny ďalekohľad nezachytáva fotografie tak, ako to robí normálna kamera. Namiesto toho posiela na Zem surové údaje skladajúce sa len z hodnôt jasu, ktoré senzory teleskopu zachytili. Dáta dorazia do inštitútu Space Telescope Science Institute, kde ich vedci spracujú a posielajú ich ďalej, do Mikulského archívu pre vesmírne teleskopy. Tam vedci roztriedené dáta preložia tak, aby z nich vznikol obraz.
Okrem vyškolených výskumníkov sa môžu do tohto procesu zapojiť aj amatérski vedci. Často sa stáva, že sa pohrabú vo voľne dostupných vedeckých dátach a sami rekonštruujú určitý záber. Čo sa Jupitera týka, na ten sa už Webb pozrel aj v minulosti približne pred mesiacom.
Záber vyššie je prvým pohľadom Webba na plynného obra a ide o test, ktorý mal ukázať, čo teleskop dokáže.
Komentáre