Webb má za sebou ďalší fascinujúci objav: Exoplanéta WASP-17b skórovala dve vesmírne prvenstvá
Webbov vesmírny teleskop si po prvýkrát všimol v atmosfére stopy kremeňa.
WASP-17b je exoplanéta, ktorá leží v sústave WASP-17 a nachádza sa od nás približne 1300 svetelných rokov.
Táto exoplanéta je výnimočná, pretože ide o prvú planétu s retrográdnou orbitou, akú astronómovia objavili. Znamená to, že okolo hviezdy obieha opačným smerom než v akom rotuje jej domovská hviezda. Toto zistenie naštrbilo naše chápanie tradičnej planetárnej formácie, no tam jej zvláštnosť nekončí. Priemerom sa WASP-17b radí medzi najväčšie exoplanéty, aké sme objavili, pričom hmotnosťou sa rovná polovici hmotnosti Jupitera. Znamená to, že ide o “najnadýchanejšiu” planétu, akú sme zatiaľ objavili.
Európska vesmírna agentúra informuje, že na túto exoplanétu sa nedávno pozrel aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba so svojim prístrojom MIRI, ktorý planétu skúmal v infračervenom spektre. Toto pozorovanie po prvýkrát objavilo stopy kryštalického kremeňa v oblakoch exoplanéty. Nielenže ide o prvý objav kremeňa v atmosfére exoplanéty, zároveň je to prvýkrát, čo sa podarilo identifikovať špecifický typ oblakov v atmosfére exoplanéty.
Pozorovania vznikli, keď planéta WASP-17b prechádzala popred svoju hviezdu. Zo svetla ktoré prešlo atmosférou dokázali vedci pomocou spektrálnej metódy vyčítať kompozíciu atmosféry planéty. Vedci dokážu zistiť kompozíciu atmosféry tak, že na každú pozorovanú vlnovú dĺžku vypočítajú množstvo blokovaného svetla. To zistia tak, že od celkového vyžiareného svetla hviezdou odčítajú množstvo svetla, ktoré sa dostalo cez atmosféru.
V spektrálnych dátach si vedci všimli jasnú stopu vo vlnovej dĺžke okolo 8,6 mikrónov. Predpokladajú, že táto stopa vznikla tým, že častice kremíku absorbovali časť svetla prechádzajúceho atmosférou.
Neprehliadnite
Webb prináša veľa fascinujúcich objavov
Objavenie kryštálov kremíku v atmosfére je z vedeckého hľadiska pomerne fascinujúci objav, no v poslednej dobe má Webb na konte oveľa viac podobných nálezov. Nie je to tak dávno, čo sa všetky oči obrátili na planétu K2-18b, ktorá by mohla byť potenciálne obývateľná. Okrem oxidu uhličitého a metánu si Webbov vesmírny teleskop všimol aj stopy dimetylsulfidu. Ide o látku, ktorú na Zemi vytvára jedine život, presnejšie fytoplanktón v morskom prostredí.
To celkovo sedí s predpokladom, že K2-18b je vodný svet s vodíkovou atmosférou. Astronómovia však upozornili, že stopa dimetylsulfidu bola oproti iným výrazne slabšia a vyžaduje si ďalšie potvrdenie. Nasledujúce pozorovania by však mali definitívne potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu tejto látky v atmosfére exoplanéty K2-18b.
Pred pár dňami medzinárodný tím výskumníkov informoval o výskume, ktorý sa zameral na štúdiu hviezdnych erupcií v sústave TRAPPIST-1. Tieto pozorovania nám zas môžu pomôcť hľadať planéty, ktoré sa podobajú na našu Zem a teoreticky by mohli podporovať život. Väčšina malých a skalnatých planét obieha okolo červených trpaslíkov, ktoré sú menšie a chladnejšie ako naše Slnko. Znamená to, že planéta sa musí nachádzať bližšie pri hviezde, aby dostávala rovnaké množstvo energie ako naša Zem a tým pádom si dokázala na povrchu udržať vodu v kvapalnom skupenstve. Problémom je, že červené trpaslíky vedia byť pomerne agresívne, teda často vytvárajú solárne erupcie a výrony hmoty.
Komentáre