Výskumníci pozorovali najvzdialenejšiu supermasívnu čiernu dieru: Tá už vznikla ako obor, keď bol vesmír ešte v plienkach!
Výskumníci z observatória Chandra majú v rukách ďalšiu časť skladačky v záhade supermasívnych čiernych dier.
Výskumníci z röntgenového observatória Chandra predstavujú najvzdialenejšiu čiernu dieru, akú sa nám podarilo doteraz zachytiť v röntgenovom spektre. Ide o supermasívnu čiernu dieru v galaxii UHZ1, ktorá od nás leží 13,2-miliárd svetelných rokov. Galaxia sa nám ukazuje v dobe, keď mal vesmír len 3% súčasného veku.
Objav čiernej diery bol možný vďaka pozorovaniam observatória Chandra spolu s infračervenými dátami z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. Astronómovia sledovali galaxiu po dobu dvoch týždňov, pričom počas tohto obdobia dokázali zaznamenať špecifické röntgenové emisie, ktoré sú znakom rastúcej supermasívnej čiernej diery v jadre galaxie. Samotný signál bol mimoriadne slabý a chandra ho dokázala zaznamenať len kvôli fenoménu, ktorý nazývame gravitačná šošovka.
Ak svetlo vychádza spoza masívneho objektu, ktorý je v tomto prípade galaktická kopa Abell 2744, dráha svetla sa vplyvom enormnej gravitácie deformuje. Výsledkom je takzvaná gravitačná šošovka, ktorá nám pomáha odhaliť nielen objekty za inými objektami, no zároveň svetlo deformuje a zväčšuje. V tomto prípade gravitačná šošovka zosilnila signál o štvornásobok.
Astronómovia vydali aj fotografiu, na ktorej môžete vidieť spojené dáta observatória Chandra a Webbovho vesmírneho teleskopu. Fialové časti fotografie predstavujú röntgenové žiarenie z obrovského množstva horúceho plynu v galaktickej kope Abell 2744. V rámci obrazu vedci približujú malú oblasť, ktorá sa sústredí na galaxiu UHZ1. V tejto oblasti môžete vidieť zábery z Webbovho vesmírneho teleskopu, ako aj röntgenové žiarenie, vychádzajúce z materiálu v blízkosti supermasívnej čiernej diery.
Ako vznikli supermasívne čierne diery?
Vedci upozorňujú na to, že relatívne veľká röntgenová emisia oproti infračerveným záberom reprezentuje najmenšiu veľkosť, akú môže Chandra zobraziť. V skutočnosti emisie pochádzajú z regiónu, ktorý je oveľa menší ako galaxia. Na zábery observatória Chandra výskumníci zároveň použili iné vyhladzovanie.
Neprehliadnite
Astronómovia vysvetľujú, že toto pozorovanie nám môže pomôcť pochopiť ako supermasívne čierne diery rástli. Tie najväčšie majú hmotnosť desiatok miliárd Sĺnk a výskumníci tvrdia, že aj ak by pohlcovali hmotu intenzívne od samotného počiatku vesmíru až dodnes, nemali šancu narásť do takých rozmerov. Jednou z možných teórií je, že najväčšie supermasívne čierne diery už vznikli masívne, keď nastal gravitačný kolaps gigantického oblaku plynu v rannom vesmíre, kedy boli podmienky iné.
Nové pozorovanie potvrdzuje, že supermasívna čierna diera v galaxii UHZ1 už mohla vzniknúť masívna. Odhady tvrdia, že už pri narodení mohla mať od 10 do 100-miliónov násobkov Slnka. Hmotnosť čiernej diery je v tomto prípade podobná ako hmotnosť všetkých hviezd, ktoré ležia v jej domovskej galaxií. To je v ostrom rozpore s inými supermasívnymi čiernymi dierami, ktoré majú typicky len zlomok hmotnosti galaxii, v ktorých sa nachádzajú.
Komentáre