Voda na Marse existovala dlhšie, než sa predpokladalo: Pomohla vytvoriť jedinečné štruktúry planéty
Výskumníci z Brown University naznačujú, že špecifické rokliny mohli vzniknúť len za prítomnosti vody.
Výskumníci z Brown University vo svojej novej práci priblížili minulosť Marsu, presnejšie to, ako mohla voda z roztápajúceho sa ľadu vytvoriť rokliny pozorované na stenách kráterov. Tieto rokliny vyzerajú podobne ako rovnaké útvary na Zemi pozorované v Suchých údoliach na Antarktíde. Tie vznikli procesmi zvetrávania, pri ktorých bola prítomná aj voda.
Autori štúdie preto vytvorili model planéty Mars, ktorý simuloval ideálne podmienky, pri ktorých je teplota na červenej planéte nad bodom mrazu. Simulácia ukázala planétu s obdobiami, počas ktorých dochádza k roztápaniu ľadu na povrchu planéty a pod ním. Počas týchto období existovala na planéte voda v kvapalnom skupenstve.
Výskumníci zistili, že keď je os planéty vychýlená o 35 stupňov, atmosféra sa stáva dostatočne hustou na to, aby umožnila krátke obdobia roztápania ľadu a vytvorenia pozorovaných roklín. Následne dáta simulácie porovnali s históriou Marsu. Zamerali sa na obdobie kedy rokliny v regióne Terra Sirenum rapídne expandovali z vyšších nadmorských výšok smerom dole. Ako autori vysvetľujú, tento proces sa doteraz nedarilo vysvetliť bez občasnej prítomnosti vody.
„Dnes už vieme, že krátko po vzniku Marsu mala planéta na povrchu tečúcu vodu v podobe riek a jazier. Pred 3-miliardami rokov však planéta všetku svoju vodu stratila a z Marsu sa stal vyprahnutý svet,“ vysvetľuje Jim Head, jeden z autorov štúdie.
Model ukázal, že aj po strate vody a dokonca aj v relatívne nedávnej minulosti, keď sa os nakloní na 35 stupňov, potom sa planéta výrazne oteplí a nastane roztápanie snehu a ľadu. To viedlo k opätovnému objaveniu sa vody, až dokým teploty opäť neklesli a voda nezamrzla.
Voda sa na planéte udržala oveľa dlhšie
Výskum pomáha vedcom lepšie pochopiť formáciu roklín, ktoré častokrát nachádzajú na stenách kráterov Marsu. Predchádzajúce výskumy naznačovali že tieto rokliny mohol vytvoriť zamrznutý oxid uhličitý, odparujúci sa z pôdy. Tento proces spôsobil zosuv pôdy dolu po stene kráteru. Nová štúdia však na základe výšky roklín usudzuje, že ich musela vytvoriť voda, ktorá sa rozpúšťala v minulosti na planéte.
Neprehliadnite
Vedci však mali problém dokázať, že voda existovala na Marse aj po období jej zmiznutia, pretože teploty na planéte sa pohybovali okolo -70 stupňov Celzia. Výsledky štúdie naznačili, že tieto rokliny vznikli roztápaním ľadu počas určitých období a mimo nich ich formovalo vyparovanie ľadu z oxidu uhličitého. Tieto procesy sa opakovali naprieč miliónmi rokov, pričom posledný sa mohol udiať pred 630-tisíc rokmi.
„Naša štúdia dokázala, že tvorba týchto roklín sa lepšie vysvetľuje prítomnosťou vody, ako vyparovaním suchého ľadu,“ tvrdí vedúci štúdie, Jay Dickson.
Znamená to, že sa voda mohla na planéte udržať oveľa dlhšie, než sa prvotne predpokladalo a existovať mohla ešte pred miliónom rokov, čo je z pohľadu vývoja a histórie planéty len nedávno.
Komentáre