Vesmír je plný medzihviezdneho prachu: Zistiť ako vzniká nám pomôže pochopiť vznik planét a potenciálne aj života
Výskumníci z University of Tokyo sa vo svojej práci zamerali na typ hviezd, ktorý vytvára najviac medzihviezdneho prachu.
Vo vesmíre môžeme nájsť množstvo rozličných typov hviezd, no podľa výskumu z University of Tokyo len jeden typ hviezdy prispieva k tvorbe medzihviezdneho prachu. Sú to malé až stredne veľké hviezdy, ktoré sa radia do Asymptoticej vetvy obrov. Tento druh hviezd tvoria vo väčšine prípadov hviezdy, ktoré sú o niečo väčšie a staršie ako naše Slnko. Vyznačujú sa aj tým, že sa ich jas výrazne mení.
Medzihviezdny prach, ktorý tieto hviezdy vytvoria, môže prispieť k formácií planét a vedci sa domnievajú, že lepšie pochopenie týchto hviezd môže pomôcť zistiť ako vznikla naša planéta. V rámci obšírneho výskumu vedci analyzovali dáta dvoch infračervených teleskopov AKARI a WISE. Tieto prístroje už svoju misiu ukončili a považujú sa za predchodcov Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba.
„Infračervené žiarenie hviezd nám dokáže prezradiť veľa tajomstiev, ktoré hviezdy ukrývajú,“ vyjadril sa vedúci novej štúdie Kengo Tachibana.
Väčšina infračervených dát pochádzala z relatívne krátkodobých prieskumov. Observatória AKARI a WISE vedcom umožnili prieskumy predĺžiť, čím získali veľa dôležitých informácií. Nový výskum sa zameral na Asymptotickú vetvu obrov alebo skrátene AGB, ktorá je hlavným producentom medzihviezdneho prachu.
Pod medzihviezdnym prachom vedci chápu ťažké prvky, ktoré hviezdy vylúčia a z nich sa potom tvoria pevné objekty vo vesmíre vrátane planét. Hoci sa vedelo, že AGB hviezdy produkujú tento typ prachu, dlhú dobu ostávalo záhadou ako k tomu dochádza. Štúdia odhalila, že jas týchto hviezd sa môže meniť v časových intervaloch niekoľko stoviek dní. Hviezdy najprv vyprodukujú prach, ktorý sa hromadí ako sférická obálka okolo nich. Následne tento prach „odfúknu“ do vesmíru. Vedci zistili, že množstvo vytvoreného prachu sa môže líšiť na základe ich zmien v jasnosti.
Ako vznikajú planéty?
Štúdia je prvým krokom k pochopeniu tohto typu hviezd. V nasledujúcich krokoch vedci preskúmajú fyzikálne mechanizmy, ktoré sa za produkciou prachu ukrývajú. Plánujú monitorovať AGB hviezdy po dobu niekoľkých rokov. Autori novej štúdie veria, že ďalšie zistenia im pomôžu lepšie pochopiť ako mohol život vo vesmíre vzniknúť. Vieme, že keď vzniká hviezda, nespotrebovaná časť hmoty vytvorí okolo nej prstenec, ktorý nazývame protoplanetárny disk. V tomto disku sa nachádza prach a plyn, z ktorého postupne vzniknú planéty, mesiace a všetky objekty v hviezdnej sústave.
Neprehliadnite
Rovnakým spôsobom vzniklo aj naše Slnko a planéta Zem. Vieme že Zem je zatiaľ jedinou planétou schopnou podporovať život, no aj napriek všetkým našim poznatkom nemáme jasno v tom, ako prvý život mohol vzniknúť. Odhaliť jeho tajomstvá by mohlo vedcom pomôcť lepšie pochopiť aká je pravdepodobnosť toho, že vznikol aj na inej planéte.
Či sme vo vesmíre sami je otázka, ktorú sa ľudia pýtali prakticky odnepamäti. Momentálne hľadáme stopy života na Marse a vedci sa domnievajú, že vhodné podmienky preň by mohlo mať aj niekoľko ľadových mesiacov vo vonkajšej časti Slnečnej sústavy. Zatiaľ však nemáme v rukách žiadne konkrétne dôkazy.
Komentáre