Dva ďalšie mesiace v Slnečnej sústave by mohli ukrývať vodu: Vedci ich našli na nezvyčajnom mieste
Takmer 40 rokov staré dáta sondy Voyager 2 odhaľujú záhadu z okrajov našej sústavy.
V našej sústave sa nachádza niekoľko ľadových mesiacov, ktoré by podľa astronómov mohli pod hrubou škrupinou ukrývať oceán a možno aj vhodné podmienky pre život. Niektoré výskumy totiž naznačili, že kompozícia týchto oceánov sa podobá na kompozíciu prastarých oceánov na Zemi, v ktorých sa po prvýkrát život zrodil.
Do zoznamu mesiacov s oceánom sa pridávajú aj ďalšie objekty, ako to naznačuje nový výskum vedcov z Johns Hopkins Applied Physics Laboratory. Tí tvrdia, že podobné kozmické telesá by mohol mať okolo seba aj Urán, modrastá planéta na okraji Slnečnej sústavy. V rámci nového výskumu vedci analyzovali takmer 40 rokov staré dáta misie Voyager 2, ktorá už dávno opustila našu sústavu. Predtým sa však zastavila pri plynných obroch vrátane Uránu. Voyager 2 je zároveň jedinou sondou, ktorá túto planétu navštívila.
Výsledky analýzy ale naznačujú, že jeden, alebo dva mesiace Uránu môžu pod svojim ľadovým povrchom ukrývať oceán. Tými mesiacmi sú Ariel a Miranda. Prítomnosť vody naznačujú procesy mesiacov, ktoré do blízkeho okolia vylučujú plazmu prostredníctvom neznámeho mechanizmu. Jedným z možných vysvetlení je existencia oceánu pod povrchom a vylučovanie materiálu prostredníctvom gejzírov.
„Merania energetických častíc častokrát prezradia v prípade týchto mesiacov existenciu oceánu,“ vysvetľuje vedúci novej štúdie, Ian Cohen.
Podobné pozorovania a výsledky vedcom pomohli odhaliť existenciu oceánov pod povrchom mesiaca Jupitera, Európy a mesiaca menom Enceladus, ktorý obieha okolo Saturnu. V tomto prípade pozorovania naznačili, že Europa a Enceladus boli zdrojom plazmových častíc, ktoré vznikli zo slanej tekutiny pod ľadovým povrchom telies.
„Už dlhú dobu chceme preukázať, že merania energetických častíc a elektromagnetického poľa sú dôležité pre pochopenie vesmírnych prostredí a planét. V tomto smere nám môžu pomôcť aj 40-ročné dáta,“ tvrdí Cohen.
Cesta k Uránu
Vedecká komunita už dlhú dobu žiada novú misiu, ktorá by sa vydala k modrým planétam Urán a Neptún. Táto túžba navštíviť vzdialené svety našej sústavy niektorých vedcov podnietila k tomu, aby sa pozreli do starých dát. Táto pohnútka sa rozhodne vyplatila, ako dokazuje aj nová štúdia. Minulý rok vedci dokonca navrhli americkej NASA vlajkovú misiu k Uránu, ktorá by stála približne 4,2-miliárd amerických dolárov. Veria, že NASA by sa mala v najbližších rokoch vydať práve k tejto planéte.
Neprehliadnite
Do starých dát sa ponoril aj Cohen, spolu so svojim vedeckým tímom. Všimli si nezvyčajný jav, uväznené energetické častice, ktoré si Voyager 2 všimol pri opúšťaní planéty. Zaujímavosťou v tomto prípade bolo, že sa častice držali blízko magnetického rovníka planéty.
„Magnetické vlny planéty by za normálnych okolností rozptýlili častice do väčších geografických šírok. Tieto sa však držali blízko rovníka medzi mesiacmi Ariel a Miranda,“ hovorí Cohen.
Spočiatku sa nevedelo, čo mohlo ovplyvniť správanie energetických častíc tak zvláštnym spôsobom, no autori majú teóriu. Predpokladajú, že častice vznikajú podobným spôsobom ako pri Europe či Encelade. Veria, že jeden alebo oba z mesiacov Uránu môžu mať pod ľadovou škrupinou oceán.
K dispozícii majú vedci len jedno pozorovanie, z čoho nedokážu vyvodiť jasné závery. Záhadu pomôžu definitívne uzavrieť až nové dáta.
Komentáre