Veľké topenie ľadu v Grónsku, ostrov sa stáva čoraz viac zelenší. Situácia je alarmujúca a bude sa zhoršovať, varujú vedci
Roztápanie ľadu v Grónsku je už roky vážnym problémom, ktorý sa globálnym otepľovaním len zhoršuje.
Globálne otepľovanie mení tvár našej planéty, čo si môžeme všimnúť aj na Grónsku. Nová štúdia z University of Leeds varuje, že za posledných 30 rokov Grónsko prišlo o ľad na území o rozlohe takmer 29-tisíc štvorcových kilometrov.
Oblasť má rovnakú rozlohu ako Albánsko a predstavuje približne 1,6% celkového ľadového pokrytia krajiny. Autori štúdie vysvetľujú, že oblasť, ktorá bola kedysi pokrytá ľadom je dnes tvorená holou skalou, mokraďami a kerovým porastom. Nová štúdia sledovala evolúciu Grónska od 80. Rokov minulého storočia až do roku 2010.
Vedci vysvetľujú, že vyššie teploty spôsobujú úbytok ľadu a keď zmizne ľad, mení sa tým aj teplota povrchu, jeho stabilita a uvoľňovanie emisií skleníkových plynov do atmosféry. Grónsko má totiž veľké množstvo permafrostu, trvalo zamrznutej pôdy. Otepľovanie tento permafrost narúša, čím ovplyvňuje nielen stabilitu pôdy, ale aj ďalšie faktory.
V trvalo zamrznutých oblastiach sa môže ukrývať biomasa, ktorá je chladom zakonzervovaná. Ak sa ale pôda rozpustí, mŕtvoly zvierat alebo odumreté rastliny sa začnú rozkladať, čím sa uvoľňujú do atmosféry ďalšie skleníkové plyny. Nie je to však len o nich, ako zisťuje nová štúdia. V niektorých oblastiach môže mať roztopenie permafrostu vplyv na vybudovanú infraštruktúru a budovy.
Grónsko je najväčší ostrov Zeme s rozlohou približne 2,1-miliónov štvorcových kilometrov. Väčšinu ostrova pokrýva ľad a ľadovce, no aj napriek tomu je domovom pre 57-tisíc obyvateľov. Od približne 70. rokov minulého storočia sa Grónsko otepľuje oveľa rýchlejšie. Priemerné teploty vzduchu medzi rokmi 2007 a 2012 boli o 3 stupne Celzia vyššie ako teploty medzi rokmi 1979 až 2000.
Neprehliadnite
Autori výskumu varujú, že teploty budú v budúcnosti ešte o niečo extrémnejšie.
“Analýzou satelitných snímok s vysokým rozlíšením sme dokázali vytvoriť detailný záznam zmien, ktoré sa na tomto ostrove odohrávajú,” vysvetľuje Jonathan Carrivivk, jeden z autorov štúdie.
Situácia sa zlepšovať nebude
Úbytok ľadu vedci pozorovali okolo okrajov ľadovcov a na severe a juhozápade Grónska. Výrazný úbytok ľadu taktiež pozorovali v lokalizovaných oblastiach na západe severozápade a juhovýchode ostrova. V priebehu troch desaťročí sa rozloha zeme pokrytej vegetáciou zvýšila o približne 87-tisíc štvorcových kilometrov, čo je viac ako dvojnásobok.
Najväčší nárast mokradí vedci pozorovali neďaleko Kangerlussuaqu.
“Nachádzame dôkazy o tom, že strata ľadu vedie k iným reakciám, ktoré povedú k ďalšej strate ľadu a rozšíreniu vegetácie. Miznúci ľad odhalí holú skalu, z ktorej sa následne stane tundra a neskôr sa objaví kerový porast,” dodáva Carrivick.
Strata ľadu podporuje otepľovanie aj tým, že Grónsko odrazí menej svetla späť do vesmíru. Sneh je dobrý v odrážaní žiarenia, no ak sa roztopí, teplo prenikne do pôdy a zvýši teplotu povrchu. Roztápanie ľadu zároveň prinesie väčšie množstvo vody do jazier. Voda tak isto zachytáva viac solárnej energie ako sneh, čo opäť vedie k zvyšovaniu teplôt.
Komentáre